Globálne otepľovanie: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 62.197.243.51 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Wookie
Bez shrnutí editace
Riadok 2:
'''Globálne otepľovanie''' je označenie zložitého a nie celkom objasneného procesu, ktorého výsledkom je vzostup priemernej teploty [[Oceán|oceánov]] a [[Atmosféra|atmosféry]] v krátkom časovom úseku (niekoľkých desiatok až stoviek rokov) v mierke celej planéty.{{chýba citácia}} V užšom význame sa tento termín používa na klimatické zmeny pozorované na konci [[20. storočie|20. storočia]].
 
Priemerné ročné teploty sa na planéte Zem zvýšili od konca [[19. storočie|19. storočia]] o 0,6 ± 0,2 °C.
Priemerné ročné teploty sa na planéte Zem zvýšili od konca [[19. storočie|19. storočia]] o 0,6 ± 0,2&nbsp;°C. Podľa záverov [[Medzivládny panel o zmene klímy|IPCC]] sa na tomto zvýšení výraznou mierou, najmä posledných 25-50 rokov, podieľa činnosť človeka, a to najmä emisie [[Skleníkové plyny|skleníkových plynov]], ako napríklad [[oxid uhličitý]] (CO<sub>2</sub>). Podľa inej teórie sú hlavnou príčinou globálneho otepľovania prírodné cykly, ako napríklad [[kolísanie slnečnej aktivity]]. Prírodné cykly sú však zriedkavo označované ako jediná príčina globálneho otepľovania.
Z priebehu priemerných ročných teplôt vzduchu na stanici Praha - [[Klementinum]], kde sa vykonávajú merania už od roku 1775 a od roku 1784 sú súvislé i podľa dnešných požiadaviek, je viditeľné, že koniec 18. storočia bol sprevádzaný rastom priemernej ročnej teploty, ktorý vrcholil okolo roku 1790. Prvu polovicu 19. storočia začal pokles priemerných ročných teplôt, ktorý dosiahom minimum v období rokov 1860 až 1880. Od druhej polovice 19. storočia sa priemerná ročná teplota začína postupne zvyšovať, rast priemernej ročnej teploty sa prvej polovici 20. storočia spomalil, ale od 80. rokov opäť stúpa. Pritom hodnoty priemernej ročnej teploty z konca 18. storočia boli opäť dosiahnuté až v 70. rokoch 20. storočia.
 
Priemerné ročné teploty sa na planéte Zem zvýšili od konca [[19. storočie|19. storočia]] o 0,6 ± 0,2&nbsp;°C. Podľa záverov [[Medzivládny panel o zmene klímy|IPCC]] sa na tomto zvýšení piremerných ročných teplôt výraznou mierou, najmä posledných 25-50 rokov, podieľa činnosť človeka, a to najmä emisie [[Skleníkové plyny|skleníkových plynov]], ako napríklad [[oxid uhličitý]] (CO<sub>2</sub>). Podľa inej teórie sú hlavnou príčinou globálneho otepľovania prírodné cykly, ako napríklad [[kolísanie slnečnej aktivity]]. Prírodné cykly sú však zriedkavo označované ako jediná príčina globálneho otepľovania.
 
Rôzne klimatické modely predpovedajú, že teploty sa zvýšia v rozmedzí 1,4&nbsp;°C do 5,8&nbsp;°C medzi rokom [[1890]] a 2100.
<br>Hoci diskusie ohľadom globálneho otepľovania sa často sústreďujú najmä na teplotu, klimatické zmeny môžu priniesť aj zmeny iných geografických prvkov, zahŕňajúc zvýšenie hladiny morí, extrémne zrážky alebo dlhodobé suchá a iné prejavy. Tieto zmeny môžu spustiť rôzne ničivé javy, cez [[povodeň|povodne]], suchá, veľké horúčavy a zníženie poľnohospodárskych výnosov, až po extrémne zmeny klimatických podmienok spôsobujúce masové vyhladeniemigrácie populácie a s tým spojené konflikty, i ozbrojené.
 
Termín ''globálne otepľovanie'' vo všeobecnosti zahŕňa ľudský faktor. Neutrálnejší termín ''klimatické zmeny'' sa používa pre zmeny v klíme, bez predpokladu príčin a bez charakteristiky typu zapríčinených zmien. Z tohto pravidla existuje významná výnimka: [[Rámcová dohoda OSN o zmene klímy]] (UNFCCC) používa termín ''klimatické zmeny'' pre ľudskou činnosťou vynútené zmeny a ''klimatické kolísanie'' pre zmeny bez ľudského pričinenia. Niekedy sa pre naznačenie predpokladu ľudského vplyvu používa termín [[antropogénna klimatická zmena]].
Řádek 66 ⟶ 69:
Rôzne vedecké správy poukazujú aj na vzťah medzi globálnym otepľovaním a zvýšením hodnôt CO<sub>2</sub> v atmosfére, ale s opačnou väzbou príčin a následkov. To znamená, že nie zvýšenie hladiny CO<sub>2</sub> spôsobuje otepľovanie, ale nárast teplôt spôsobuje následné zvýšenie hladiny CO<sub>2</sub> v atmosfére. Tieto štúdie zároveň poukazujú na skutočnosť, že CO<sub>2</sub> predstavuje len nepatrný podiel cca 0.052% zo všetkých skleníkových plynov, pričom najväčší podiel na celkovom skleníkovom efekte zemskej atmosféry majú [[vodná para|vodné pary]] a to vyše 90%.
 
Ďalší fakt, na ktorý tieto štúdie poukazujú je, že ľudská produkcia CO<sub>2</sub> je v porovnaní s jeho prirodzenými zásobníkmi (najväčším zásobníkom CO<sub>2</sub> sú oceány) pomerne malá. Aj malé zvýšenie teploty vody v oceánoch - obsahujú 93% všetkého voľného CO<sub>2</sub>, atmosféra len 7% - má za následok uvoľnenie obrovského množstva v nej rozpusteného CO<sub>2</sub> (s rastúcou teplotou vody rozpustnosť plynov vo vode klesá). Pritom doba odozvy oceánskeho tepelného výmenníka na zvýšenie povrchovej teploty je dlhá - odhaduje sa na 800 a viac rokov.
 
==== Kolísanie slnečnej aktivity ====
Řádek 74 ⟶ 77:
 
==== Zmeny albeda Zeme a zmeny v slnečnej činnosti ====
Iné výskumy smerujú k štúdiu vplyvu zmien slnečnej činnosti na zmeny v energetickej rovnováhe Zeme, predovšetkým na zmeny [[albedo|albeda]] Zeme a zmeny v tvorbe a rozsahu rôznych typov oblačnosti. Podľa niektorých zdrojov má albedo Zeme hodnotu 0,367, iné zdroje uvádzajú rozmedzie 0,37-0,39. Určiť presné albedo Zeme, s jej premenlivou oblačnosťou, je však náročné a merania sú zaťažené značnou chybou.<ref group="pozn">Podľa [http://isccp.giss.nasa.gov] je chyba družicového merania žiarenia odrazeného od zemského povrchu a atmosféry 5-10W/m<sup>2</sup> (to prestavuje chybu asi 0,5-1% - odhadovaný vplyv CO<sub>2</sub> tak prekonávajú asi o jeden rád)</ref> Pritom presné určenie albeda Zeme má priamy a podstatný vplyv na výpočet energetickej bilancie celej planéty.
 
Zmeny v tvorbe a rozsahu rôznych typov oblačnosti pôsobia obomi smermi, ako smerom k poklesu teploty v dôsledku zvýšenia albeda a teda zníženia energetického toku od Slnka (predovšetkým vysoké typy oblačnosti), tak smerom k zvýšeniu teploty, v dôsledku zadržiavania a odrazu tepelného vyžarovania povrchu Zeme (predovšetkým, ale nielen, nízke typy oblačnosti). Pritom vplyv oblačnosti na energetickú bilanciu sa mení v závislosti na ročnej dobe ale i v rámci striedania dňa a noci (denná oblačnosť miestnu priemernú teplotu obvykle znižuje, nočná zvyšuje).
Řádek 87 ⟶ 90:
* Iný, ale podobný problém, sa týka práce modelov s odlišnými skupinami vystupných dát - klimatický model z roku 2010 nebol schopný, z klimatických dát do roku 1950 a dát o vývoji množstva CO<sub>2</sub> v atmosfére v nasledujúcich rokoch, zrekonštruovať známy vývoj klímy v období 1950-2010.
 
Oba vyššie uvedené problémy, ale i niektoré ďalšie, na ktoré poukazujú špecialisti na klimatológiu stojaci v opozícii k stanoviskám IPCC, naznačujú, že klimatické modely IPCC boli vytvorené tak, aby dávali "požadované výsledky", a nie výsledky vedecky správne.
 
==== Iné teórie ====