Hongkong: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Rudko (diskusia | príspevky)
→‎Múzeá: wikilinky, formulácia, typografia, aktualizácia
Rudko (diskusia | príspevky)
Riadok 12:
===Múzeá===
 
====Múzeum kultúrneho dedičstva v Hongkongu (Múzeum Museum of Heritage Hongkong)====
 
Múzeum kultúrneho dedičstva je otvorené denne, okrem utorka, medzi 10:00 a 18:00 (2013) a dostupné hongkongskou mestkou dráhou [[Mass Railway Transit]] (MRT). BudovaJeho múzeabudova je položená blízko zastávky MRT na hnedej linke Che Kung Temple. Vstupné do múzea zahŕňa všetky výstavy. Stojí 10 hongkongských dolárov (2013), okrem stredy, kedy je vstup do múzea bez poplatkov. Zľavnený lístok stojí polovicu. Múzeum funguje pod záštitou regionálneho štátneho kultúrneho úradu ''Leisure and Cultural Services Department'' spadajúceho pod hongkongskú vládu a na viacerých poschodiach ponúka šesť stálych výstav, ktoré boli nadizajnované firmou ''Reich+Petch''. Týmito výstavami sú sieň so zameraním na spracovanie dejín hongkongských severných oblastí ''New Territories Heritage Hall'', galéria pre deti ''Children's Discovery Gallery'' na nádvorí múzea, sieň so zameraním na exhibíciu s témou kantónskej opery ''Cantonese Opera Heritage Hall'', výstava čínskych umeleckých diel ''T. T. Tsui Gallery of Chinese Art'', ktorá vystavuje medziiními aj artefakty z múzea ''Tsui Museum of Art '' a výstavná sieň ''Chao Shao-an Gallery''. Vstupné do múzea zahŕňa všetky výstavy a je nízke, za návštevu zaplatíte 10 hongkongských dolárov, čo v prepočte činí 1 euro, okrem stredy, kedy je vstup do múzea bez poplatkov. Zľavnený lístok stojí polovicu a majú naň nárok, podobne ako u nás, žiaci, študenti, dôchodci a telesne postihnutý a ich sprievodca. Skupiny nad 20 osôb majú tiež zľavu. Pre opakované návštevy jednotlivcov a stálych návštevníkov je možné zakúpiť si týždennú pernamentku v hodnote 30 HKD (3 euro) alebo ročnú pernamentku v hodnote ca 100 HKD (10 euro), rodinná verzia pred dve dospelé a dve maloleté osoby vyjde na 200 HKD (20 euro). Taktiež existuje možnosť zakúpiť si jednorázovú pernamentku pre jednotlivcov alebo skupiny pre jednorázový vstup do všetkých štátnych múzeí v Hongkongu.
 
Podľa terajších archeologických výskumov ľudia žili ľudia v oblasti dnešného mesta Hongkong už približne pred 5000 rokmi. Dokazujú to rôzne neolitické artefakty a kamenné gravúry, ktoré sú vystavené v zadnej časti prízemia, v hale New Territories Heritage Hall. Počas vlády dynastie Chan (206 pred n. l. po 260 p. n. l.) bolo územie Hongkongu osídlené Číňanmi. Počas vlády dynastie [[Tchang (dynastia)|Tchang]] (618-907) sa tento región začal využívať ako prístav. Prvé výraznejšie osídlenie regiónu nastalo počas dynastie [[Jüan (dynastia)|Jüan]] (1261-1368), aj keď ešte stále išlo o okrajový región, ktorého obyvateľstvo sa živilo predovšetkým rybolovom a chovom perlorodiek. Tieto časové obdobia sú vo výstavnej sieni New Territories Heritage Hall pekne spracované, v jednej väčšej sále na prízemí je vo forme drevených lodí, člnov a predajných stánkov napodobnený prístav stredovekého Hongkongu. Väčšie osídlenie pobrežia Južnej Číny je známe z moreplavby portugalského moreplavca menom Fernão Pires de Andrade z roku 1517. V roku 1699 prostredníctvom Východoindickej spoločnosti na územie Číny prišli Briti, ktorý výrazne ovplyvnili nasledujúce dejiny mesta. Po zahájení dovozu neslávneho [[Ópium|ópia]], ktoré viedlo k [[Ópiové vojny|prvej ópiovej vojne]] a po nasledovnom obsadení honkongského teritória Britmi v roku 1841 sa v roku 1843 Honkkong stal oficiálnou britskou kolóniou. Britské kráľovstvo si z vojenských strategických dôvodov a z dôvodov zabezpečenia obyvateľstva kolónie pitnou vodou v roku 1898 od Číny na 99 rokov prenajalo 235 ostrovov a ďalšie časti položené severne (tzv. New Territories). Všetky tieto udalosti sú v New Territories Heritage Hall chronologicky tématizované a podložené exponátmi. Vďaka liberalizácii obchodu, ktoré sa po prvej ópiovej vojne presadili, sa z Hongkongu vyvinula významná liberálna zóna pre obchod vo Východnej Ázii. Medzi rokmi 1851 - 1931 sa počet obyvateľov zvýšil z 33 000 na 879 000, z čoho 95 % tvorili Číňania. Veľkoplošné čierno-biele fotografie dokumentujú tento vývin. Krátko po vypuknutí druhej svetovej vojny sa britský Hongkong vzdal nepriateľskému Japonsku. Po vojne bolo mesto z väčšej časti zdevastované a schudobnené. Po vyhlásení Čínskej ľudovej republiky sa zo Šanghaja do Hongkongu presťahovalo veľa firiem. Po zrušení ekonomického embarga zo začiatku 1950 rokov sa z Hongkongu stala jedna z navyspelejších ekonomík sveta. Výstava na to detailne poukazuje foto a videodokumentáciou rožširovania osád do dnešnej podoby rozsiahlych mrakodrapových komplexov. V 80. rokoch 20. storočia čínsky vodca Teng Siao-pching predstavil doktrínu pod menom Jedna krajina - dva systémy, ktorá umožnila deklaráciu medzi Čínskou ľudovou republikou a Spojeným kráľovstvom, podľa ktorej sa 1. júla 1997 z Hongongu stal špeciálny administratívny región tzv. Special Administrative Region (SAR) v rukách Číny. Hongkong dnešnej doby, hlavne kvôli niektorým svojim odlišným zákonom, bojuje so zvýšeným prisťahovalectvom z čínskej pevniny, od ktorého sa Hongkongčania dištancujú. V Hongkongu sa v dnešku prejavujú prvé následky absentujúcej domokracie, nakoľko podiel slobodne volených poslancov predstavuje už iba 40 % a zvyšok tvoria kádre zo zastupiteľstiev verných Pekingu.
 
V roku 2013 bola na navrchnejšom poschodí múzea nainštalovaná exhibícia Bruce Lee, ktorá tématizovala život a celoživotné pôsobenie svetoznámeho herca, učiteľa a umelca bojových umení [[Bruce Lee|Bruce Leeho]]. Vo vstupnej hale na schodoch stála Bruce Leeho zlatá socha v nadživotnej veľkosti. V prvej vstupnej chodbe exhibície sa na zrkadlové steny premietala videoinštalácia Bruce Leeho životného kréda: “Pohybuj sa ako voda - buď tichý ako zrkadlo”.