Podľa [[Archeológia|archeologických]] výskumov ľudia žili v oblasti dnešného mesta Hongkong už približne pred 5000 rokmi. Dokazujú to rôzne [[Neolit|neolitické]] artefakty a kamenné gravúry. Počas vlády dynastie [[Chan (dynastia)|Chan]] (206 pred n. l. po 260 p. n. l.) bolo územie Hongkongu osídlené [[Číňania |Číňanmi]]. Počas vlády dynastie [[Tchang (dynastia)|Tchang]] (618-907) sa tento región začal využívať ako prístav. Prvé výraznejšie osídlenie regiónu nastalo počas dynastie [[Jüan (dynastia)|Jüan]] (1261-1368), aj keď ešte stále išlo o okrajový región, ktorého obyvateľstvo sa živilo predovšetkým rybolovom a chovom [[perlorodka|perlorodiek]]. Väčšie osídlenie pobrežia Južnej Číny je známe z moreplavby portugalského moreplavca menom Fernão Pires de Andrade-a z roku 1517. V roku 1699 prostredníctvom [[Východoindická spoločnosť|Východoindickej spoločnosti]] na územie Číny prišli Briti, ktorý výrazne ovplyvnili nasledujúce dejiny mesta. Po zahájení dovozu neslávneho [[Ópium|ópia]], ktoré viedlo k [[Ópiové vojny|prvej ópiovej vojne]] a po nasledovnom obsadení honkongského teritória Britmi v roku 1841 sa v roku 1843 Honkkong stal oficiálnou britskou kolóniou. Britské kráľovstvo si z vojenských strategických dôvodov a z dôvodov zabezpečenia obyvateľstva kolónie pitnou vodou v roku 1898 od Číny na 99 rokov prenajalo 235 ostrovov a ďalšie časti položené severne (tzv. New Territories). Vďaka liberalizácii obchodu, ktoré sa po prvej ópiovej vojne presadili, sa z Hongkongu vyvinula významná liberálna zóna pre obchod vo [[Východná Ázia|Východnej Ázii]]. Medzi rokmi 1851 - 1931 sa počet obyvateľov zvýšil z 33 000 na 879 000, z čoho 95 % tvorili Číňania. Krátko po vypuknutí [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] sa britský Hongkong vzdal nepriateľskému [[Japonsko|Japonsku]]. Po vojne bolo mesto Hongkong z väčšej časti zdevastované a schudobnené. Po vyhlásení [[Čínska ľudová republika|Čínskej ľudovej republiky]] sa zo [[Šanghaj|Šanghaja]] do Hongkongu presťahovalo veľa firiem. Po zrušení ekonomického embarga zo začiatku 1950 rokov sa z Hongkongu stala jedna z navyspelejších ekonomík sveta. Výstava na to detailne poukazuje foto a videodokumentáciou rožširovania osád do dnešnej podoby rozsiahlych mrakodrapových komplexov. V 80. rokoch 20. storočia čínsky vodca Teng Siao-pching predstavil doktrínu pod menom ''[[Jedna krajina -, dva systémy]]'', ktorá umožnila deklaráciu medzi Čínskou ľudovou republikou a [[Spojené kráľovstvo|Spojeným kráľovstvom]], podľa ktorej sa 1. júla 1997 z Hongongu stal špeciálny administratívny región tzv. ''Special Administrative Region (SAR)'' v rukách Číny. Hongkong dnešnej doby, hlavne kvôli niektorým svojim odlišným zákonom, bojuje so zvýšeným prisťahovalectvom z čínskej pevniny, od ktorého sa Hongkongčania dištancujú. V Hongkongudnešku (2013) sa v dnešku prejavujú prvé následky absentujúcej domokracie, nakoľko podiel slobodne volených poslancov predstavuje už iba 40 % a zvyšok tvoria kádre zo zastupiteľstiev verných Pekingu. V súčastnosti v Hongkongu dochádza k študentským protestom za viac demokracie (2014).
