Verzia z 17:07, 5. október 2014 upraviť Tatransky (diskusia \| príspevky) 4 530 editací d rozšírenie, wikilinky Značka: vizuálny editor: prepnuté ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 17:23, 5. október 2014 upraviť vrátiť Gepetito (diskusia \| príspevky) S právom rollback 66 896 editací typografia Ďalšia úprava →
Riadok 14: }} [[~~Obrázok~~Súbor:Outhouse in the mountains.jpg\|náhľad\|Latrína pri Chate pod Rysmi]] '''Chata pod [[Rysy\|Rysmi]]''', známa v obmenách útulňa pod Rysmi, útulňa pod Váhou, chata pod Váhou, útulňa pod sedlom Váhy ({{vjz\|pol\|''Schronisko pod Waga''}})<ref>Bohuš Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, , vydali ŠL TANAP T. Lomnica , 1996, ISBN 80-967522-7-8</ref> je najvyššie položená [[horská chata]] v [[Tatry\|Tatrách]] i na Slovensku. V prevádzke je iba v letnej sezóne (od 15.6. júna do 31.~~10.~~ októbra). == ~~História~~Dejiny == Prvotná myšlienka o ~~vybudovanie~~vybudovaní chaty v tejto časti Vysokých Tatier siaha do konca 19. storočia. Vtedy ju začal propagovať rakúsky horolezec Ubald Felbinger. Technické , ale aj finančné problémy zabránili realizovať jeho myšlienku. <ref>Bohuš Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, , vydali ŠL TANAP T. Lomnica , 1996, ISBN 80-967522-7-8</ref>. Podľa pôvodného zámeru Ing. Jozefa Pfinna z roku [[1895]] mala byť zo [[Štrbské Pleso\|Štrbského Plesa]] po [[Žabie plesá]] vybudovaná ozubnicová železnica a ďalej mala turistov na chatu dopraviť [[visutá lanovka]]. [[Uhorský karpatský spolok]] nemal na taký projekt peniaze. Vysoká návštevnosť [[Rysy\|Rysov]] však stále vyvolávala snahy o vybudovanie chaty. ▼ V roku [[1930]] sa na jej konto vyzbieralo 10 tisíc korún československých. Menili sa projekty.<ref>Bohuš Ivan ml.: Tatranské chaty, vydalo IaB Tatranská Lomnica, 2007. ISBN 978-80-969017-4-6 </ref>. Hlavnými iniciátormi stavby boli členovia [[Klub československých turistov\|Klubu československých turistov]] Ing. Róbert Vosyka a Václav Dusil.<ref> Mrázik František, Švorc Jaroslav: Strechy nad oblakmi, Print-Servis, 1998, ISBN 80-88755-62-X</ref> V roku [[1929]] boli urobené prípravné harmonogramy stavby, v roku 1931 mal byť vynesený materiál. Ministerstvo školstva v súvislosti s Krakovským protokolom o vytvorení poľsko-československého národného parku , nariadilo, že chata musí byť postavená v Dolinke pod Váhou, 100 metrov pod sedlom. Príčinou bolo blízke hraničné pásmo. Stavbu financovalo Ústredie Klubu československých turistov. Chatu stavala firma popradského staviteľa Jozefa Šašinku. Materiál na chatu dopravovala tatranská vicinálna železnica a v doline vojaci. Stavebný robotníci tu zažili dramatické chvíle v snehovej víchrici, ktorá ich mohla stáť životy. Chatu stavali 93 pracovných dní. Bola dokončená 17. septembra [[1932]]. Dňa 15. júla [[1933]] v prívaloch dažďa vítal nový chatár Alojz Krupitzer predsedu smokovského odboru Klubu československých turistov (KČST) [[Gustáv Nedobrý\|Gustáva Nedobrého]] . Na druhý deň sa otvorenia novej chaty zúčastnilo 126 hostí. Prvými nájomcami chaty boli Václav Fiška a [[Otakar Štáfl]] z Chaty pri Popradskom plese. ▼ ▲Prvotná myšlienka o vybudovanie chaty v tejto časti Vysokých Tatier siaha do konca 19. storočia. Vtedy ju začal propagovať rakúsky horolezec Ubald Felbinger. Technické , ale aj finančné problémy zabránili realizovať jeho myšlienku. <ref>Bohuš Ivan: Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier, , vydali ŠL TANAP T. Lomnica , 1996, ISBN 80-967522-7-8</ref>. Podľa pôvodného zámeru Ing. Jozefa Pfinna z roku [[1895]] mala byť zo [[Štrbské Pleso\|Štrbského Plesa]] po [[Žabie plesá]] vybudovaná ozubnicová železnica a ďalej mala turistov na chatu dopraviť [[visutá lanovka]]. Uhorský karpatský spolok nemal na taký projekt peniaze. Vysoká návštevnosť [[Rysy\|Rysov]] však stále vyvolávala snahy o vybudovanie chaty. Roku [[1939]] sa chata administratívne odčlenila od [[Chata pri Popradskom plese\|Chaty pri Popradskom Plese]]. Roku [[1948]] chatu po prvý raz značne poškodila snehová [[~~Lavína\|~~lavína]]. Masa snehu prerazila priečku oddeľujúcu kuchyňu od jedálne. ▼ ▲V roku [[1930]] sa na jej konto vyzbieralo 10 tisíc korún československých. Menili sa projekty.<ref>Bohuš Ivan ml.: Tatranské chaty, vydalo IaB Tatranská Lomnica, 2007.ISBN 978-80-969017-4-6 </ref>. Hlavnými iniciátormi stavby boli členovia [[Klub československých turistov\|Klubu československých turistov]] Ing. Róbert Vosyka a Václav Dusil.<ref> Mrázik František, Švorc Jaroslav: Strechy nad oblakmi, Print-Servis, 1998, ISBN 80-88755-62-X</ref> V roku [[1929]] boli urobené prípravné harmonogramy stavby, v roku 1931 mal byť vynesený materiál. Ministerstvo školstva v súvislosti s Krakovským protokolom o vytvorení poľsko-československého národného parku , nariadilo, že chata musí byť postavená v Dolinke pod Váhou, 100 metrov pod sedlom. Príčinou bolo blízke hraničné pásmo. Stavbu financovalo Ústredie Klubu československých turistov. Chatu stavala firma popradského staviteľa Jozefa Šašinku. Materiál na chatu dopravovala tatranská vicinálna železnica a v doline vojaci. Stavebný robotníci tu zažili dramatické chvíle v snehovej víchrici, ktorá ich mohla stáť životy. Chatu stavali 93 pracovných dní. Bola dokončená 17.septembra [[1932]]. Dňa 15. júla [[1933]] v prívaloch dažďa vítal nový chatár Alojz Krupitzer predsedu smokovského odboru Klubu československých turistov (KČST) [[Gustáv Nedobrý\|Gustáva Nedobrého]] . Na druhý deň sa otvorenia novej chaty zúčastnilo 126 hostí. Prvými nájomcami chaty boli Václav Fiška a [[Otakar Štáfl]] z Chaty pri Popradskom plese. Roku [[1951]] objednal vtedajší správca - komunálny podnik Tatranské chaty, na naliehanie chatára Olda Bublika, nové zariadenie. Vo februári [[1955]] a v rokoch [[1962]], [[1982]] chatu opäť zničila lavína. ▼ ▲Roku [[1939]] sa chata administratívne odčlenila od [[Chata pri Popradskom plese\|Chaty pri Popradskom Plese]]. Roku [[1948]] chatu po prvý raz značne poškodila snehová [[Lavína\|lavína]]. Masa snehu prerazila priečku oddeľujúcu kuchyňu od jedálne. V roku [[1977]] bola rozšírená o jedno poschodie. Chata mala po skončení prístavby 18 lôžok a v jedálni 32 stoličiek. ▼ ▲Roku [[1951]] objednal vtedajší správca - komunálny podnik Tatranské chaty, na naliehanie chatára Olda Bublika, nové zariadenie. Vo februári [[1955]] a v rokoch [[1962]], [[1982]] chatu opäť zničila lavína. Na prelome januára a februára roku [[2000]] chatu zničila veľká lavína a dielo dokonala ďalšia vo februári [[2001]]. <ref>Bohuš Ivan ml.: Tatranské chaty, vydalo IaB Tatranská Lomnica, 2007. ISBN 978-80-969017-4-6 </ref>. ▼ ▲V roku [[1977]] bola rozšírená o jedno poschodie. Chata mala po skončení prístavby 18 lôžok a v jedálni 32 stoličiek. V roku 2003 - chatu postihla ďalšia lavína, a tak boli urobené prieskumy a návrhy na umiestnenie novej chaty tak, aby bola čo najmenej ohrozená lavínami. Tie však neboli realizované. A tak sa prikročilo v celkovej rekonštrukcii chaty, aby ju nebezpečné lavíny prestali ohrozovať. Rekonštrukčné práce začali 15. júna [[2010]] a vynovená chata bola slávnostne otvorená na sklonku turistickej sezóny v roku [[2013]].<ref>[http://relax.etrend.sk/relax-cestovanie/skoncila-sa-rekonstrukcia-chaty-pod-rysmi.html] </ref><ref>[http://www.pluska.sk/regiony/stredne-slovensko/chata-pod-rysmi-novom-legendarna-stavba-dockala-rekonstrukcie.html] </ref>▼ ▲Na prelome januára a februára roku [[2000]] chatu zničila veľká lavína a dielo dokonala ďalšia vo februári [[2001]]. <ref>Bohuš Ivan ml.: Tatranské chaty, vydalo IaB Tatranská Lomnica, 2007.ISBN 978-80-969017-4-6 </ref>. ▲V roku 2003 - chatu postihla ďalšia lavína, a tak boli urobené prieskumy a návrhy na umiestnenie novej chaty tak, aby bola čo najmenej ohrozená lavínami. Tie však neboli realizované. A tak sa prikročilo v celkovej rekonštrukcii chaty, aby ju nebezpečné lavíny prestali ohrozovať. Rekonštrukčné práce začali 15. júna [[2010]] a vynovená chata bola slávnostne otvorená na sklonku turistickej sezóny v roku [[2013]].[http://relax.etrend.sk/relax-cestovanie/skoncila-sa-rekonstrukcia-chaty-pod-rysmi.html] [http://www.pluska.sk/regiony/stredne-slovensko/chata-pod-rysmi-novom-legendarna-stavba-dockala-rekonstrukcie.html] * Chata je charakteristická neopakovateľnou atmosférou s príjemným prostredím. Je jednou zo štyroch vysokohorských chát, ktoré zásobujú nosiči, obyčajne nosia na {{km\|4.5\|m}} trase s prevýšením {{m\|750\|m}} 60 až {{kg\|90}} nákladu, výnimočne aj viac ako {{kg\|100}} (rekord {{kg\|122.5}} v roku [[2003]], súčasný chatár Viktor Beránek). ==== Chatári ==== # Michal Tomčík - 1932 (ako správca dočasnej útulne )<ref>Bohuš Ivan ml.: Tatranské chaty, vydalo IaB Tatranská Lomnica, 2007. ISBN 978-80-969017-4-6 </ref> # Alojz Krupitzer - 1933 - 1939 # Ondrej Krasuľa - 1939 # V roku 1940 bola chata bez hospodára # Ďalšie roky sa o chatu starali študenti - členovia Klubu slovenských turistov a lyžiarov - JAMES ( Alexander Huba, Alexander Vojček, Otto Litváni, Ján Kopecký, Miloš Borodáč, [[Slávo Cagašík]], Gizela Krenová a iní). Okrem horolezcov v nej našli skrýšu poľskí utečenci a partizáni. # Po vojne na vyrabovanú chatu prišli horolezci Ing. Jozef Horvát, Ing. Vladimír Šimo, Michal Stolár, Dr. Hary Rácz, [[Arno Puškáš]], Ing. Manica. # Do konca 40 rokov tu chatárčili tu Arno Puškáš, Július Parák, Ladislav Tóth, Tibor Molnár. # Oldo Bublík a Miroslav Jílek st. - 1953 - 1958 # Ladislav Rychvalský ( pomocník Belo Kapolka) - 1958 - 1967 # [[Belo Kapolka]] - 1967 -1969 # Peter Rajec - 1969 - 1978 # Anton Marec # Viktor Beránek - 1979 - dodnes<ref> Mrázik František, Švorc Jaroslav: Strechy nad oblakmi, Print-Servis, 1998, ISBN 80-88755-62-X</ref> *Chata je charakteristická neopakovateľnou atmosférou s príjemným prostredím. Je jednou zo štyroch vysokohorských chát, ktoré zásobujú nosiči, obyčajne nosia na {{km\|4.5\|m}} trase s prevýšením {{m\|750\|m}} 60 až {{kg\|90}} nákladu, výnimočne aj viac ako {{kg\|100}} (rekord {{kg\|122.5}} v roku [[2003]], súčasný chatár Viktor Beránek). Řádek 65 ⟶ 61: {{Tatranské horské chaty}} ~~{{Slovenský výhonok}}~~ [[Kategória:Horské chaty vo Vysokých Tatrách]]

Chata pod Rysmi: Rozdiel medzi revíziami