Molekula: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d Verzia používateľa 93.99.63.70 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Shanmugamp7
Bez shrnutí editace
Riadok 1:
[[Súbor:H2O (water molecule).jpg|200px|thumb|Molekula [[voda|vody]] (H<sub>2</sub>O) - [[vodík]] - H je zobrazený sivou, [[kyslík]] - O - červenou farbou]]
[[Súbor:Amoxicillin-3D-vdW.png|thumb|right|200px|Trojrozmerné zobrazenie molekuly [[amoxicilín]]u]]
'''Molekula''' ([[francúzština|franc.]] ''molécule'' z [[latinčina|lat.]] ''moles'' = hmota) je taká najmenšia častica látky, ktorá má všetky chemické vlastnosti tejto látky a môže existovať samostatne. Túto charakteristiku môžu vykazovať aj niektoré [[atóm]]y ([[inertný plyn|inertné plyny]] a [[para|pary]] [[kov]]ov). Na rozdiel od nich sa molekula skladá z istého počtu rovnakých alebo rozdielnych atómov, viazaných v určitom poradí [[chemická väzba|chemickými väzbami]]. Počet atómov v molekule sa môže pohybovať od dvoch do niekoľko tisíc. Najjednoduchšie molekuly sú dvojatómové ([[dusík|dusík - N<sub>2</sub>]]). Molekuly organických látok môžu byť veľké a zložité - tzv. makromolekuly. Makromolekula je zložená z veľkého počtu kovalentne viazaných atómov, s [[relatívna molekulová hmotnosť|relatívnou molekulovou hmotnosťou]] viac ako 10<sup>3</sup>. Najznámejšími makromolekulami sú bielkoviny, nukleové kyseliny a polysacharidy.
 
Predstavu o molekulách ako o najmenších časticiach [[chemická zlúčenina|zlúčenín]] (vrátane jednoduchých látok) schopných samostatnej existencie zaviedol [[Amadeo Avogadro]]. Hoci je molekula [[Avogadrov zákon|Avogadrovým zákonom]] bezpečne definovaná len pre [[plyn|plynné]] skupenstvo, začal sa tento pojem používať aj pre látky v ostatných skupenstvách.