John Lennon: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Značka: Možný vandalizmus |
d Verzia používateľa 87.197.31.101 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Eurodyne |
||
Riadok 25:
Ako súčasť legendárnej skladateľskej dvojice [[Lennon-McCartney]] výrazne ovplyvnil vývoj modernej populárnej hudby. Je považovaný za jednu z hudobných ikon [[20. storočie|20. storočia]] a jeho piesne ako "[[Imagine (skladba)|Imagine]]" a "[[Strawberry Fields Forever]]" sú často radené medzi najlepšie skladby storočia. V roku [[2002]] [[British Broadcasting Corporation|BBC]] uskutočnila prieskum s cieľom objaviť [[100 Greatest Britons|100 najväčších Britov všetkých čias]]. Lennonovi britská verejnosť prisúdila ôsme miesto.
== Mladosť ==
John Winston Lennon sa narodil večer [[9. októbra]] [[1940]]. Obaja rodičia sa venovali hudbe, hoci nie profesionálne. Lennon žil s rodičmi v [[Liverpool]]e, kým jeho otec, Fred Lennon, námorník, neopustil rodinu. Lennonova matka Julia sa nebola schopná o Johna sama postarať a dala ho do výchovy svojej sestre Mimi. Lennon žil s tetou Mimi a jej manželom až do [[puberta|puberty]].
Počas puberty sa Lennon stal silne [[krátkozrakosť|krátkozrakým]] a bol nútený začať nosiť okuliare. V začiatkoch kariéry [[The Beatles]] nosil [[kontaktné šošovky]] alebo dioptrické slnečné okuliare.V roku [[1967]], kedy účinkoval vo filme Richarda Lestera ''How I won the war'' nosil známe okrúhle okuliare, dnes známe ako lennonky, ktoré už mu na tvári zostali.
Napriek tomu, že John nevyrastal s matkou, zostal s ňou v pravidelnom kontakte. Julia priviedla Johna k záujmu o hudbu a učila ho hrať na [[bendžo]]. [[15. júl]]a [[1958]] ju zrazilo auto riadené opitým policajtom mimo službu a Julia následkom zranení podľahla. Táto udalosť ovplyvnila mnohé neskoršie Lennonove skladby a zároveň zocelila jeho priateľstvo s [[Paul McCartney|Paulom McCartneym]], ktorého matka zomrela na rakovinu prsníka, keď mal Paul 14 rokov ([[1956]]). Neskôr Lennon na počesť svojej matky napísal piesne ''Julia'', ''My Mummy's Dead'' („''Moja mama zomrela''“) a ''Mother'' („''Matka''“). Svojho prvého syna pomenoval [[Julian Lennon|Julian]].
Teta Mimi – vďaka Johnovým kresbám – zaistila Lennonove prijatie na Liverpoolsku vyššiu strednú umeleckú školu. Tam sa Lennon zoznámil s neskoršou manželkou Cynthiou Powellovou. Postupne však začal konformitu umeleckej školy nenávidieť a podobne ako ďalší v jeho veku sa začínal viac zaujímať o [[rock and roll]] a amerických spevákov ako [[Elvis Presley]] a [[Buddy Holly]]. Koncom [[50. roky 20. storočia|50. rokov]] založil [[skiffle|skifflovú]] skupinu ''The Quarry Men'', neskôr premenovanú na ''Johnny and the Moondogs'', ''The Silver Beetles'' a konečne [[The Beatles]].
V roku [[1962]] si vzal Cynthiu za manželku po tom, čo otehotnela s ich prvým a jediným potomkom, Julianom.
== The Beatles ==
Ako člen The Beatles mal Lennon výrazný vplyv na rokenrolovú hudbu a rozširovanie hraníc tohto žánru v priebehu [[60. roky 20. storočia|60. rokov minulého storočia]]. Spolu s Paulom McCartneym je považovaný za jedného z najvplyvnejších spevákov, skladateľov a hudobníkov [[20. storočie|20. storočia]]. Lennon je pokladaný za výraznejšieho textára, pričom McCartney je považovaný za výraznejšieho skladateľa.
Napriek tomu, že ide o zjednodušenie, tento názor sa zakladá na pravde, keďže piesne dua [[Lennon-McCartney]] inšpirované Lennonom sú hlbšie a prepracovanejšie, s textami často v prvej osobe a zaoberajúce sa osobnými záležitosťami. Lennonove texty sú tiež často viac [[lyrika|lyrické]], čo súvisí i s jeho obľubou hrať sa so slovami a vymýšľať viaczmyselné a zvláštne slová. Jeho [[surrealizmus|najsurrealistickejšie]] kúsky ''[[Strawberry Fields Forever]]'' (''Navždy jahodové polia'') a ''[[I Am The Walrus]]'' (''Som mrož'') sú najlepším príkladom Lennonovho výnimočného štýlu. Lennonove partnerstvo s McCartneym zahŕňalo aj vyvažovanie McCartneyho bezstarostného, pozitívneho štýlu.
[[Súbor:Street sign for Abbey Road, in Westminster, London, England IMG 1461.JPG|thumb]]
John Lennon sa zvykol vyjadrovať otvorene a tlač mu často kládla otázky na rôzne témy. [[4. marec|4. marca]] [[1966]] pre [[londýn]]sky ''Evening Standard'' poznamenal, že ''náboženstvo sa stáva nedôležitým faktorom v živote mladých''. Článok nevyvolal žiadne reakcie, až kým o päť mesiacov na to nevyšiel časopis ''[[Teen (časopis)|Teen]]'' na obálke so slovami vytrhnutými z kontextu: „''Neviem, čo sa pominie skôr - [[rokenrol]] alebo [[kresťanstvo]]...''“.
[[Spojené štáty|Spojenými štátmi]] sa prevalila búrka protestov a južanské konzervatívne skupiny organizovali protesty, pri ktorých pálili platne a suveníry The Beatles. [[Rozhlas]]ové stanice nevysielali piesne The Beatles a boli rušené ich živé vystúpenia. Dokonca aj [[Vatikán]] odsúdil Lennonove poznámky. [[11. august]]a [[1966]] The Beatles zorganizovali tlačovú konferenciu v [[Chicago|Chicagu]], aby sa vyjadrili k rastúcim vášňam. Počas konferencie sa Lennon neochotne za svoje výroky ospravedlnil.
Vatikán jeho ospravedlnenie prijal a situácia sa po čase upokojila, ale nekonečná „''[[beatlemánia]]''“, prenasledovanie šialencami, blázniví [[adolescent]]i a teraz tiež tlač čakajúca na možnosť roztrhať The Beatles na kúsky kvôli ich výrokom, to všetko bolo na členov skupiny priveľa. The Beatles sa čoskoro rozhodli, že nebudú pokračovať v koncertných turné a okrem slávneho vystúpenia na streche nahrávacieho štúdia naživo už nikdy nevystupovali.
The Beatles sa odvtedy stali čisto štúdiovou skupinou (pravdepodobne prvou na svete), čo umožnilo Lennonovi a ostatným plne skúmať svoje umelecké špičky, spôsobom, ktorý predtým nebol mysliteľný a uskutočniteľný. Zároveň mohla skupina komponovať skladby, ktoré nemusela prispôsobovať pre budúce koncertné vystúpenia, takže mohla naplno využiť technologický potenciál štúdií a tvoriť výnimočné a originálne nahrávky o aké sa predtým nik nepokúšal.
[[9. november|9. novembra]] [[1966]], krátko po natáčaní filmu [[Richard Lester|Richarda Lestera]] ''[[Ako som vyhral vojnu]]'', Lennon navštívil výstavu [[avantgarda|avantgardnej]] umelkyne [[Yoko Ono]] v londýnskej galérii ''Indica''. Neskôr, v roku [[1968]], po návrate z [[India|Indie]], kde bol spolu s The Beatles na meditačných seansách Lennon opustil svoju manželku Cynthiu. Lennon a Ono sa odvtedy stali nerozlučným párom, rovnako v súkromí ako na verejnosti, a tiež počas nahrávaní s The Beatles.
Lennon sa s Ono oženil v roku [[1969]] na [[Gibraltar]]e. Časť svadobnej cesty strávili v [[Amsterdam]]e, kde v hoteli [[Hilton]] zorganizovali kampaň za [[mier]], tzv. ''[[Bed-In]]''. Bed-in pokračovalo v [[Montreal]]i, kde Lennon a Ono nahrali ''[[Give Peace a Chance]]'', z ktorej sa stala neoficiálna hymna medzinárodného hnutia za mier. Lennon si po uzavretí manželstva tiež oficiálne zmenil meno na ''John Ono Lennon''. O manželstve a mediálnej pozornosti, ktorá ho sprevádzala Lennon napísal pieseň ''[[The Ballad Of John And Yoko]]'' (''Balada o Johnovi a Yoko'').
Nahrávanie platne ''[[Let It Be]]'' nepomohlo členom The Beatles zlepšiť napäté vzťahy. Po tom, čo boli Lennon a Ono zranení pri automobilovej nehode v [[Škótsko|Škótsku]], John zariadil, aby s ním Yoko bola neustále i v štúdiu počas práce na poslednom albume The Beatles, ''[[Abbey Road (album)|Abbey Road]]''. Hoci sa skupine podarilo vytvoriť mimoriadne kvalitný album, čoskoro sa medzi členov skupiny vkradli obchodné spory súvisiace s ich nahrávacou spoločnosťou ''[[Apple Corps]]''.
Lennon sa rozhodol odísť zo skupiny bez toho, aby na to verejne upozornil. Nevydaný album, z ktorého sa stalo ''[[Let It Be (album)|Let It Be]]'' sa pokúšal zachrániť producent [[Phil Spector]], s čím však na rozdiel od Lennona nesúhlasil McCartney a tak ich partnerstvo doznalo trpkého konca. McCartney vydal tlačové oznámenie, že od skupiny odchádza a začal propagovať svoj sólový album.
== Sólová kariéra ==
Řádek 70 ⟶ 98:
Po škandále [[Watergate]] bol Nixon zosadený z prezidentskej funkcie. Lennon získal zelenú kartu v roku 1975. Po Lennonovej vražde historik [[Jon Wiener]] získal prístup k jeho spisom v archívoch [[FBI]], ktoré mali 281 strán, z ktorých nemohol v tých dobách veľa zverejniť, nakoľko podliehali pod zákon o štátnom tajomstve. Záverečných desať dokumentov bolo publikovaných neskôr v decembri [[2006]] a sú dnes prístupné aj na internete.
== 1980 – nový začiatok a náhla smrť ==
V roku [[1980]] Lennon počas dovolenky na [[Bermudy|Bermudách]] spolu s [[Yoko Ono]] pracoval na materiáli pre ich budúci konceptuálny album, nazvaný ''[[Double Fantasy]]''. Inšpiráciou pre názov albumu bol druh [[frézia (kvet)|frézie]], ktorý John uvidel v bermudskej [[Botanická záhrada|botanickej záhrade]]. Tento názov výstižne popisoval to, čo počas ich spoločného manželstva zažili. Comeback sprevádzaný vydaním tohto albumu si naplánovali na koniec roku 1980.
Lennonovci začali pracovať na prezentácii ich nového albumu. Poskytli série interview, nakrútili niekoľko videí. Singel z albumu "''(Just Like) Starting Over"'' začal stúpať v singlových rebríčkoch a John začal uvažovať o koncertnom turné. Spolu s Yoko nahrávali materiály pre jeho nasledujúci album, ktorý vyšiel v roku [[1984]] pod názvom ''[[Milk and Honey]]''.
[[Súbor:1 West 72nd Street (The Dakota) by David Shankbone.jpg|thumb|right|Apartmánový dom Dakota v New Yorku.]]
Lennon v tom čase obýval byt v apartmánovom dome na severozápadnom konci 72. ulice a západného okraja [[Central park]]u v [[New York City]], ktorý je známy pod názvom [[The Dakota]].
8. decembra 1980 o piatej popoludní odchádzali John a Yoko z bytu na jednanie, počas ktorého sa mal s vydavateľom dohodnúť, ktoré skladby z albumu ''Double Fantasy'' budú ešte vydané ako single. David Geffen (majiteľ [[Hudobné vydavateľstvo|vydavateľstva]] ''[[Geffen Records]]''), vraví, že koncom roku 1980 bolo predaných viac ako 700 000 hudobných nosičov tohto albumu. Pri vychádzaní z budovy poskytli niekoľkým postávajúcim fanúšikom autogramy. Jeden z fanúšikov vtedy odfotografoval Johna Lennona, ako podpisuje obal albumu ''Double Fantasy'' mladíkovi, ktorý bol neskôr identifikovaný ako [[Mark David Chapman]].
Lennonovci vtedy strávili niekoľko hodín v štúdiu na 44. západnej ulici. Okolo 22:50 sa John rozhodol, že skončia a obaja chceli odbehnúť cestou na večeru do apartmánu pozrieť ich päťročného syna [[Sean Lennon|Seana]] ešte kým pôjde spať. Predtým, ako ich auto vošlo do dvora domu The Dakota, John a Yoko z neho vystúpili. V tieni vstupnej brány do domu si vtedy Jose Perdomo, šofér, liftboy a vrátnik domu, všimol postávajúceho Chapmana.
[[Súbor:Dakota2.jpg|thumb|left|Vchod do domu Dakota, kde bol zastrelený John Lennon]]
Lennon vychádzal posledný a Yoko Ono práve otvárala vnútorné dvere vchodu. John v tej chvíli stál sám za ňou vo vchode. Chapman vtedy zavolal "''Mr. Lennon!''", John sa zastavil a otočil sa smerom k nemu. Chapman zaujal postoj strelca a z [[revolver]]u kalibru .38 Special päťkrát na Lennona vystrelil duté, expanzné projektily. Jeden výstrel Johna netrafil, preletel mu ponad hlavu a trafil okno na budove, dva výstrely trafili ľavú stranu Lennonovho chrbta a dva ho zasiahli do ľavého ramena. Všetky strely Johnovi spôsobili vnútorné devastačné zranenia a najmenej jeden výstrel mu pretrhol [[aorta|aortu]]. Očití svedkovia tvrdia, že Lennon urobil s pomocou vrátnika Jaya Hastingsa ešte šesť krokov smerom do vnútra budovy, povedal „''som postrelený''“ a skolaboval. Vrátnik Jay Hastings zavolal záchranku. Mark Chapman si pokojne sadol na kraj chodníka a čakal. Vrátnik podišiel k nemu a spýtal sa ho „''Vieš, čo si práve urobil?''“ načo Chapman mu pokojne odpovedal „''Práve som zastrelil Johna Lennona.''“ ("''I just shot John Lennon.''").
Prví policajti, ktorí prišli na miesto boli Steve Spiro a Peter Cullen. Počuli vo vysielačke hlásenie o streľbe na 72. ulici. Uvideli pokojne sediaceho Marka Chapmana na kraji chodníka. Revolver bol položený na zemi pred ním. Mal pri sebe brožované vydanie knihy J. D. Salingera, „''The Catcher in the Rye''“, kazetový prehrávač s viac ako desiatimi kazetami na ktorých boli audionahrávky s vyše štrnástimi hodinami hudby skupiny [[The Beatles]].
Niekoľko minút na to prišli aj ďalší policajti, Gamble a James Moran, ktorí Johna naložili do ich služobného auta a odviezli ho do Rooseveltovej nemocnice. Moran hovorí, že keď dávali nariekajúceho Lennona do auta spýtal sa ho, či vie kto je. Lennon vraj prikývol, ale keď chcel odpovedať vydal zo seba iba chrčivý zvuk. Yoko hovorí, že Johna už odvtedy nepočula nič hovoriť, čoskoro upadol do bezvedomia.
Na záchrannú stanicu Rooseveltovej nemocnice Lennona doviezli o 23:15. John Lennon zomrel na šok z vykrvácania, stratil viac ako 80% krvi. Hlavný vyšetrujúci lekár, Dr. Elliott M. Gross, sa vyjadril, že s takými rozsiahlymi strelnými zraneniami by nikto nedokázal prežiť viac ako pár minút. Yoko Ono na to reagovala: „''Nie, nie, nie... povedzte mi, že to nie je pravda,''“ po šokujúcom zistení, že jej manžel je mŕtvy, bola tiež hospitalizovaná v Rooseveltovej nemocnici [http://www.youtube.com/watch?v=kZPdfzLmNso&feature=related].
== Diskografia ==
| |||