Ján Kollár: Rozdiel medzi revíziami

d
Verzia používateľa 87.197.32.201 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od LacoR
d (Verzia používateľa 87.197.32.201 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od LacoR)
* otec Matej Kollár
* matka Katarína rod. Frndová
 
* brat homosexuál
* brat Teplý Brat TrimPeachu.
* Zlobor Strýkos Capueros
* Všetci zomreli v Osvienčine. Prežil iba Kocúr Foxy... :D
== Život ==
Pochádzal z roľnícko-remeselníckej rodiny. Študoval v [[Mošovce|Mošovciach]], na gymnáziách v [[Kremnica|Kremnici]] ([[1806]]{{--}}[[1808]]), [[Banská Bystrica|Banskej Bystrici]] ([[1810]]{{--}}[[1811]]) a v rokoch [[1812]]{{--}}[[1815]] na evanjelickom lýceu v [[Bratislava|Bratislave]]. Po štúdiách v Bratislave prechodne pôsobil ako vychovávateľ v rodine Ľ. Kolbenhayera v Banskej Bystrici, kde roku [[1816]] zložil kandidátsku skúšku u superintendanta A. Lovicha, ktorá bola podmienkou pre získanie štipendia na štúdium v Nemecku. Následne pokračoval v štúdiu evanjelickej teológie na univerzite v [[Jena|Jene]] ([[1817]]{{--}}[[1819]]). Tu sa oboznámil s nemeckou mládežou, na ktorej sa mu páčila jej idea zjednotenia Nemecka, ale vyčítal jej silný nacionalizmus. V Jene sa vykryštalizovalo jeho teologické a filozofické myslenie, postavené na európskej osvietenskej filozofii a nemeckej teológii.
Rodný dom Jána Kollára s výnimkou kamennej sýpky, postavenej Kollárovým otcom, bol drevený.
 
Dňa 16. augusta 1863 sa v Ševcovskej ulici v Mošovciach rozšíril požiar. Okrem iných zhorel aj Kollárov rodný dom, z ktorého sa dodnes zachovala iba spomínaná kamenná sýpka. V nej bola v roku [[1974]] vytvorená a roku [[1982]] reinštalovaná pamätná izba. Jej expozícia stručne zachytáva v chronologickom usporiadaní život a dielo tejto významnej osobnosti, podobne ako aj [[dokumentárny film]] Ján Kollár (z cyklu Osobnosti náboženského života, Slovenská televízia 2002, scenár Eva Tkáčiková, réžia Fedor Bartko). Foxy smrdí!
 
== Tvorba a názory ==
Bol teoretikom a propagátorom slovanskej vzájomnosti a česko-slovenskej jazykovej jednoty. Opieral sa o princípy [[Herder, J. G.|Herderovej]] a [[Hegel]]ovej filozofie dejín. Utvoril ucelenú filozofickú koncepciu slovanských dejín, ktorá ovplyvnila nielen [[Slovensko|slovenské]], ale aj iné slovanské národné hnutia. Bol tiež výborným básnikom, slavistom, kazateľom. Za svoju prácu dostal medaily a diplomy. Napísal 86 básní. Na svojej fare v [[Budapešť|Pešti]] prijímal vzdelancov a literatúru pokladal za ich záležitosti, preto zotrvával pri češtine, hoci revolučné časy žiadali obrátiť sa k ľudu v jeho reči. Tak vznikol rozpor medzi Kollárom a [[Ľudovít Štúr|Štúrom]]. Okrem písania poézie i prózy sa venoval i zbieraniu ľudových piesní v spolupráci s [[Pavel Jozef Šafárik|P. J. Šafárikom]] a [[Ján Blahoslav-Benedikti|J. Blahoslavom-Benediktim]]. Názor: Skola smrdí!
 
== Dielo ==
* [[1846]] – ''Hlasové o potřebě jednoty spisovného jazyka pro Čechy, Moravany a Slováky'', zborník
* [[1853]] – ''Staroitalia slavjanská'', o osídľovaní severného [[Taliansko|Talianska]] Slovanmi
* 2014 Za plotom- Báseň o židoch žijúcich v Osvienčine
* 2014 - Židovi žid nedal ani penny
 
== Pamiatky ==