Sivá Brada: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Bez shrnutí editace |
d Verzia používateľa 87.197.79.182 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od Ruwolf |
||
Riadok 1:
[[Súbor:Siva Brada.JPG|thumb|Sivá Brada]]
[[Súbor:Siva brada1.JPG|thumb|Prameň na Sivej Brade]]
'''
|priezvisko = Belej
|meno = Martin
Riadok 10:
|vydavateľ = Petit Press, a.s.
|miesto = Bratislava
}}</ref>, ďalšie minerálne pramene vyvierajú v okolí. V súčasnosti je to [[národná prírodná rezervácia]].<ref>{{ŠZOCHČPSR|670}}</ref>
Kopa sa nachádza v [[Hornádska kotlina|Hornádskej kotline]] v nadloží sedimentov [[Centrálnokarpatský paleogén|centrálnokarpatskej paleogénnej panvy]]. Ako ostatné travertínové kopy v okolí Spišského Podhradia je aj Sivá Brada dôsledkom existencie križovania [[zlom (geológia)|zlomov]] vo východnom pokračovaní [[vikartovský chrbát|vikartovského chrbta]] a zlomami obmedzujúcimi pohorie [[Branisko (pohorie)|Branisko]]<ref>Gross, P. (Editor) 1999, ''Vysvetlivky ku geologickej mape Popradskej kotliny, Hornádskej kotliny, Levočských vrchov, Spišsko-šarišského medzihoria, Bachurne a Šarišskej vrchoviny 1 : 50 000.'' Geologická služba Slovenskej republiky, Bratislava, s. 112-114</ref>. Pozdĺž zlomov dochádza k výstupu cirkulujúcich [[podzemná voda|podzemných vôd]] bohatých na CO<sub>2</sub> z podložných druhohorných [[vápenec|vápencov]] v hlbších častiach panvy. Travertíny sú [[holocén]]neho až [[recent]]ného veku. Súčasná aktívna kopa vznikla ako parazitická [[vyvieračka]] na úpätí staršej kopy pred niekoľkými desiatkami rokov.
| |||