Verzia z 09:16, 28. máj 2014 upraviť Kelovy (diskusia \| príspevky) 101 000 editací d typo ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 10:38, 17. október 2014 upraviť vrátiť Vasiľ (diskusia \| príspevky) Výnimky z blokovaní IP, S právom rollback 190 845 editací d úprava citácie Ďalšia úprava →
Riadok 1: '''Dolná zem''' (termín historicky vznikol prekladom maď. výrazu Alföld a v prvých troch významoch mu stále vecne zodpovedá)<ref name="elks">Dolná zem. In: ''[[Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska]]'' 1. Bratislava: [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied\|Veda]], 1995 ISBN 8022402346.</ref><ref name="es">Dolná zem. inIn: ''[[Encyklopédia Slovenska]]''.~~</ref><ref name="elks">Dolná zem in: ''Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska'' 1, 1995~~</ref><ref>[http://leccos.com/index.php/clanky/alfold Alföld in: ''Ottův slovník naučný'']</ref><ref>[http://www.oslovma.hu/index.php/sk/historia/166-historia3-historia3/954-jan-janovic-z-kolisky-do-bekeskej-aby Jančovič, J.: ''Z kolísky do Békešskej Čaby'']</ref><ref>''200 rokov života Slovákov v Nadlaku'' / na vydanie pripravil: Ondrej Štefanko. Nadlak: Vydavateľstvo Ivan Krasko, 2003. ISBN 9738324262. s. 192</ref> môže byť: [[Veľká dunajská kotlina]] resp. historickogeografický región na jej území <ref name="elks"/><ref>http://szegediszlovakok.freeweb.hu/files/varia/slovnicek_toponym_v_Madarsku_hu_sk.htm</ref><ref>{{Citácia knihy \| priezvisko = Botík Riadok 41: \| jazyk = }}</ref> opak severnej prevažne hornatej časti Uhorska (resp. Slovenska), t.j. južná, (prevažne alebo čisto) nížinatá časť Uhorska <ref>{{Citácia periodika \| priezvisko = Palkovič \| meno = Konštantín Riadok 59: \| issn = 0023-5202 }}</ref><ref name="es"/> územie Uhorska južne od dnešnej južnej hranice Slovenska <ref>Dolná zem. inIn: ''[[Malá encyklopédia Slovenska]]''. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1987.</ref> všetky (historicky vzniknuté) Slovákmi osídlené územia ležiace južne od slovensko–maďarskej etnickej hranice (vrátane Zadunajska, Novohradu, Bukoviny a Bulharska),<ref name="elks"/> pozri pod [[dolnozemskí Slováci]] južné územie Uhorska ( povodie Dunaja a Tisy [?t.j. len vo Veľkej dunajskej kotline] na území dnešného Maďarska, Rumunska, Chorvátska a Srbska), ktoré sa po vytlačení Turkov stalo centrom veľkej vnútornej migrácie obyvateľstva, plus Bulharsko,<ref>Dolná zem. inIn: ''[[Encyclopaedia Beliana]]''.</ref> pozri pod [[dolnozemskí Slováci]] časti Uhorska, ktoré boli v 18. stor. a 19. stor. kolonizované Slovákmi (t.j. časti dnešného Maďarska, bývalej Juhoslávie a Rumunska obývané Slovákmi),<ref>~~Siracký,~~{{Citácia ~~J.:~~knihy ~~''Dlhé hľadanie domova'', 1985, str. 354, citované v: [http://geography.upol.cz/soubory/studium/dp/2009/2009_Daniel.pdf]</ref> pozri pod [[dolnozemskí Slováci]]~~ \| priezvisko = Sirácky \| ~~strany~~meno = ~~189~~Ján▼ \| titul = Dlhé hľadanie domova \| vydanie = \| typ vydania = \| vydavateľ = Matica slovenská \| miesto = Martin \| rok = 1985 \| počet strán = 527 \| isbn = \| strany = 354 }}, citované v: [http://geography.upol.cz/soubory/studium/dp/2009/2009_Daniel.pdf]</ref> pozri pod [[dolnozemskí Slováci]] územie so slovenským osídlením (len) na strete maďarských, rumunských a srbských hraníc,<ref>Hlasník, P., Pasková, B.: ''Slováci v Rumunsku. Humánnogeografické aspekty'', 1997, str. 35 citované v: [http://geography.upol.cz/soubory/studium/dp/2009/2009_Daniel.pdf]</ref> pozri pod [[dolnozemskí Slováci]] u Slovákov v Maďarsku aj len: kraj okolo Békešskej Čaby <ref>''[[Slovník slovenských spisovateľov Dolnej zeme\|Slovník slovenských spisovateľov Dolnej zeme: Juhoslávia. Maďarsko. Rumunsko]]''. Bratislava: ESA, 1994 ISBN 8085684047. s. 5</ref> *na Kysuciach a strednom Slovensku: južné (nížinné) oblasti Slovenska aj ostatného Uhorska <ref>{{Citácia knihy \| priezvisko =Sirácky \| meno = Ján \| titul = Dlhé hľadanie domova \| vydanie = 2 \| typ vydania = prepracované a dopl. \| vydavateľ = Matica slovenská \| miesto = Martin \| rok = 2002 \| počet strán = 423 ▲ \| strany = 189 \| isbn = 8070905468 \| ~~jazyk~~strany = 189 }}</ref>

Dolná zem: Rozdiel medzi revíziami