Chajim Nachman Bialik: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Kelovy (diskusia | príspevky)
d typo
d wikiodkazy
Riadok 19:
Nasledujúcich dvadsať rokov sa považuje za Bialikovu „zlatú éru". Bol aktívny v odeských sionistických a literárnych kruhoch a jeho spisovateľská sláva bola na vzostupe. V roku [[1901]] vydal vo [[Varšava|Varšave]] svoju prvú básnickú zbierku, ktorou si u kritikov vyslúžil pomenovanie „básnik národnej obnovy“. Od roku [[1904]] pracoval šesť rokov vo Varšave ako redaktor časopisu ''Ha-Šiloach'', ktorý založil Echad Ha-Am.
 
V roku [[1903]] Bialika odeská Židovská historická komisia vyslala vypočuť ľudí, ktorí prežili smutne známe „[[Kišinev]]ské pogromy" (odohrali sa v roku [[1903]] a padlo im za obeť asi 70 Židov, niekoľko stoviek bolo zranených). Týmto pobytom boli inšpirované dve diela: báseň ''[http://benyehuda.org/bialik/bia061.html Al ha-šchita]'' (O jatkách, [[1903]]) a [[poéma]] ''[http://benyehuda.org/bialik/beir.html Be-ir ha-haraga]'' (V meste zabíjania, [[1904]]). V roku [[1909]] navštívil Palestínu.
 
Začiatkom 20. storočia bol Bialik spoluzakladateľom vydavateľstva ''Moria'', ktoré vydávalo hebrejskú klasiku a učebnice. Preložil do hebrejčiny významné diela európskej literatúry, ako napr. ''Julia Caesara'' od [[William Shakespeare|Williama Shakespeara]], [[Friedrich Schiller|Schillerovho]] ''Viliama Tella'', [[Miguel de Cervantes|Cervantesovho]] ''[[Don Quijote|Dona Quijota]]'' a básne [[Heinrich Heine|Heinricha Heineho]].