Andrej Sládkovič: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
rodenej
boblo
Riadok 11:
}}
 
''','''
'''Andrej Sládkovič''' (vlastným menom '''Andrej Braxatoris''', pseudonymy Andrej Braxatoris-Sládkovič, Andrej Sládkovič, Ondřej Krasyslav Sládkovič) (* [[30. marec]] [[1820]], [[Krupina]] – † [[20. apríl]] [[1872]], [[Radvaň (Banská Bystrica)|Radvaň nad Hronom]]), bol [[Slovensko|slovenský]] [[Evanjelická cirkev augsburského vyznania (Slovensko)|evanjelický]] [[kňaz]], [[básnik]], [[kritik]] literárnych a dramatických prác, [[publicista]] a [[prekladateľ]]. Je po ňom pomenovaná planétka [[4781 Sládkovič|(4781) Sládkovič]] aj [[Gymnázium Andreja Sládkoviča|gymnázium]] v Banskej Bystrici.
*
 
Jeho syn, [[Martin Miloš Braxatoris]] tiež evanjelický kňaz, bol známy [[básnik]], [[redaktor]] a [[prekladateľ]]. Jeho vnukom bol libretista a [[textár]] [[Pavol Braxatoris]], spoluzakladateľ slovenskej [[opereta|operety]] a známy spolutvorca [[opereta|operiet]] s [[Gejza Dusík|Gejzom Dusíkom]], ako napr. [[Modrá ruža]], [[Pod cudzou vlajkou]] a ďalších.
 
== Životopis ==
[[Súbor:Radvaň - Náhrobný kameň A. Sládkoviča - 25. 1. 2014.JPG|náhľad|vľavo|Náhrobný kameň A. Sládkoviča na evanjelickom cintoríne v Radvani]]
Pochádza z rodiny učiteľa a literáta Andreja Braxatorixa a Terézie, rodenej Bartolomeides. Vzdelanie získaval v rokoch [[1826]] – [[1830]] v [[Krupina|Krupine]], v rokoch [[1830]] – [[1831]] sa zdokonaľoval v maďarčine v [[Perovčany|Perovčanoch]], v rokoch [[1831]] – [[1832]] navštevoval piaristické gymnázium v Krupine, v rokoch [[1832]] – [[1840]] pokračoval v štúdiu na Evanjelickom lýceu v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]], v rokoch [[1840]] – [[1842]] navštevoval Evanjelické lýceum v [[Bratislava|Bratislave]] a napokon v rokoch [[1843]] – [[1844]] študoval [[teológia|teológiu]] na univerzite v [[Halle (Saale)|Halle]].
 
V rokoch [[1839]] – [[1840]] vyučoval v dome Pavla Pišla, kde spoznal [[Marína Pišlová|Marínu Pišlovú]], v roku [[1838]] pôsobil ako pomocný učiteľ v [[Ladzany|Ladzanoch]]. V roku [[1841]] sa spolu so [[Samuel Jurkovič|Samuelom Jurkovičom]] pričinil o založenie „slovenského národného divadla“ v [[Sobotište|Sobotišti]]. V rokoch [[1842]] – [[1843]] pôsobil ako vychovávateľ v [[Hodruša-Hámre|Hodruši]], po návrate zo štúdií v Halle sa stal vychovávateľom v rodine Pavla Bezegha v [[Sliač|Rybároch]].
 
V roku [[1847]] bol vysvätený za kňaza a ešte v tom roku začal pôsobiť ako evanjelický farár v [[Hrochoť|Hrochoti]]. S nadšením vítal revolúciu v rokoch [[1848]] – [[1849]]. Veril, že ideály slobody, rovnosti a bratstva preniknú do vedomia národov a že budú určujúce v širších spoločensko-politických a kultúrnych súvislostiach. V roku [[1849]] bol zaistený a vyšetrovaný. Od roku [[1856]] až do smrti pôsobil ako farár v [[Radvaň (Banská Bystrica)|Radvani nad Hronom]]. Zúčastnil sa na [[Memorandum slovenského národa|memorandovom]] zhromaždení v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]], kde zastával funkciu zapisovateľa, bol tiež zakladajúcim členom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]], členom jej literárneho odboru, ale tiež posudzovateľom literárnych a dramatických prác. Po smrti [[Karol Kuzmány|Karola Kuzmányho]] sa v roku [[1867]] stal predsedom Zpěvníkového výboru, ktorého úlohou bolo vydávanie duchovných piesní a náboženských kníh. V roku [[1868]] vážne ochorel na [[Vodnatieľka|vodnatieľku]], a z tohto ochorenia sa už nevyliečil. Pochovaný bol na evanjelickom cintoríne v [[Radvaň (Banská Bystrica)|Radvani]].
 
== Tvorba ==
Prvé básne prezentuje v [[Nitra (almanach)|almanachu Nitra]]. Vo svojej romantickej poézii spája podnety slovenského folklóru s filozofickou predstavou o ideálnej mravnosti, kráse a dokonalosti človeka. Silným inšpiračným zdrojom boli vlastné zážitky, citový život, osobné konflikty, hľadanie životnej rovnováhy v zložitej situácii v národnom a spoločenskom živote. Vyjadroval sa k rôznym životným otázkam, objavoval i „neobjavenú“ krásu v slovenskej prírode, v ľude a jeho kultúre. V jeho básňach sa objavujú národnobuditeľské a národnoobranné prvky.
 
Bol pod silným vplyvom [[Ľudovít Štúr|Ľudovíta Štúra]] a patril k vedúcim osobnostiam jeho družiny. Stal sa zakladajúcim členom [[Matica slovenská|Matice slovenskej]] a zúčastnil sa tak na revitalizácii slovenského života. Udržiaval kontakty s poprednými predstaviteľmi slovanských národov. Jeho myšlienkovú orientáciu ovplyvnila aj Heglova filozofia. Popri pastoračnej činnosti sa venoval aj náboženskej spisbe. Život, a nie filozofia mu dal podnet k napísaniu jeho najslávnejšej básnickej skladby ''Marína'', ktorá je oslavou konkrétnej lásky k žene, ale aj k národu. ''Marína'' a lyricko-epická báseň ''Detvan'' sú považované za vrcholy jeho básnického diela.
 
Popri poézii sa venoval prekladaniu z ruštiny ([[Alexander Sergejevič Puškin]]), francúzštiny ([[Voltaire]], [[Jean Racine]]), neskôr tiež z nemčiny ([[Johann Wolfgang Goethe]]). Písal tiež publicistické články (''Národnie školy'', ''Verejná mienka o nás''), recenzie ([[Ján Botto]]: ''Báj Maginhradu'' a i.) a posudky, ktoré mali vysokú teoretickú úroveň. Jeho najprekladanejším dielom do cudzieho jazyka je ''Marína'' (dvakrát do [[maďarčina|maďarčiny]], [[čeština|češtiny]], [[poľština|poľštiny]], [[francúzština|francúzštiny]]). Na jeho počesť sa od roku [[1960]] každoročne usporadúva [[Sládkovičova Radvaň]], krajská súťaž v umeleckom prednese.
 
== Dielo ==
=== Poézia ===
[[Súbor:Andrej Sladkovic.JPG|náhľad|Andrej Sládkovič]]
*[[1842]] – ''K Nitře'', báseň (vyšlo v [[Nitra (almanach)|almanachu Nitra]])
*[[1842]] – ''Potěcha'', báseň (vyšlo v almanachu Nitra)
*[[1842]] – ''Ctibor'', báseň (vyšlo v almanachu Nitra)
*[[1842]] / [[1844]] – ''Sôvety v rodine Dušanovej'', veršované rozhovory
*[[1846]] – ''[[Marína (Sládkovič)|Marína]] ''
*[[1848]] – ''Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti'', rapsodická báseň, ktorou vítal revolúciu v rokoch [[1848]] – [[1849]]
*[[1848]] – ''Nehaňte ľud môj'', báseň (vyšlo v časopise [[Orol tatranský]])
*[[1848]] – ''Hron'', báseň ( vyšlo v časopise [[Orol tatranský]])
*[[1848]] – ''More'', báseň (vyšlo v časopise [[Orol tatranský]])
*[[1848]] – ''Morava'', báseň (vyšlo v časopise [[Orol tatranský]])
*[[1848]] – ''Krajanom'', báseň (vyšlo v časopise [[Orol tatranský]])
*[[1848]] – ''Mládenec'', báseň (vyšlo v časopise [[Orol tatranský]]).
*[[1853]] – ''Detvan '', báseň (5 spevov: ''Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady'' a ''Lapačka'')
Řádek 72 ⟶ 41:
*''Vraví oko tvoje''
 
=== Poézia pre deti a mládež, ===
*''Kĺzačka''
*''Prázdniny a škola''
*''Obri a zakrpenci''
*''Malý Kristus''
 
=== Výbery ===
*[[1918]] – ''Otčiny mojej spevy''
*[[1927]] – ''Výber z lyriky''
*[[1934]] – ''Výber z básní Jána Hollého a Andreja Sládkoviča''
*[[1972]] – ''Poézia ''
*[[1977]] – ''Sládkovič vo výbere Milana Krausa ''
*[[1979]] – ''Marína a Detvan ''
 
=== Súborné diela ===
*[[1861]] – ''Spisy básnické Andreja Sládkoviča'', súbor poézia, ktorou sa stal „prvým básnikom“ [[Slovensko|Slovenska]]
*[[1878]] – ''Andreja Sládkoviča Spisy básnické''
*[[1920]] – ''Spisy básnické Andreja Sládkoviča 1-2''
*[[1961]] – ''Buzik [[1939]] Dielo 1-2''
 
=== Próza ===
*''Posestrima''
 
=== Dráma ===
*''Nezaľúbení zaľúbenci''
 
=== Preklady ===
*[[Voltaire]] – ''Zaira''
*[[Voltaire]] – ''Sokrates''
*[[Voltaire]] – ''Smrť Cézara''
*[[Jean Racine]] – ''Phaedra'' (len časť diela)
 
=== Kázne ===
*[[1924]] – ''Nevěsta Kristova''
 
=== Listy ===
*[[1970]] – ''Korešpondencia Andreja Sládkoviča ''
 
=== Kultúrno-historické diela ===
*[[1988]] – ''Zápisnica Slovenského národného zhromaždenia v Turčianskom Svätom Martine 6. a 7. júna [[1861]] ''
 
=== Divadelné a rozhlasové dramatizácie (výber) ===
*[[1910]] – ''Marína'' (SND)
*[[1957]] – ''V slovenské doliny so mnou, bratia moji… '' (Československý.rozhlas)
*[[1970]] – ''Vo víchrici žitia'' (Československý rozhlas)
*[[1985]] – ''Detvan'' (Československý rozhlas)
*[[1989]] – ''Každý svojou pošiel stranou'' (Československý rozhlas)
 
=== Hudobné adaptácie ===
*[[1928]] – ''Detvan'' (opera SND)
 
== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Andrej Sládkovič|s=Kategória:Andrej Sládkovič|commonscat=Andrej Sládkovič}}
 
== Externé odkazy ==
* [https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1951-23438-2624-2?cc=1554443&wc=MPFM-16D:107654101,109468701,117661001,117661002 Záznam o pokrstení v matrike] evanjelického cirkevného zboru v Krupine; matrika neuvádza položku dátum narodenia, len dátum krstu - 1. apríla
* [https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1942-23413-38106-20?cc=1554443&wc=MPXY-2JS:107654101,107653602,108027301,108066001 Záznam o úmrtí v matrike] evanjelického cirkevného zboru v Radvani; zaujímavosťou je chybne uvedený vek - 25 rokov namiesto 52, hoci je tu zapísaný aj dátum narodenia
* [http://zlatyfond.sme.sk/autor/64/Andrej-Sladkovic/ Kompletné dielo Andreja Sládkoviča] v Zlatom fonde denníka SME
 
{{Štúrovci}}
 
{{DEFAULTSORT:Sládkovič, Andrej}}
[[Kategória:Štúrovci]]