Kyslosť: Rozdiel medzi revíziami

'''Kyslosť''' alebo '''acidita''' alebo '''pH''' (kde ''p'' znamená záporný dekadický logaritmus a ''H'' je zjednodušený zápis ''[H]'', čo označuje koncentráciu H⁺ v roztoku; alternatívne, ale nesprávne vysvetlenie: "z [[latinčina|lat.]] ''potentia hydrogenii'' alebo ''pondus hydrogenii''") alebo '''vodíkový exponent''' je číslo, ktorým sa vyjadruje v chémii, či vodný roztok reaguje [[Kyselina|kyslo]], alebo [[Zásada (chémia)|zásadito]]. Koncept merania pH uviedol v roku [[1909]] [[Søren Peder Lauritz Sørensen]]. pH vodných roztokov získava hodnoty od 0 do&nbsp;14. Chemicky čistá voda pri +25C25 °C má pH 7, [[kyselina|kyseliny]] od 0 do&nbsp;<7, [[hydroxid]]y od >7 do&nbsp;14 (rozsah pH stupnice je závislý na rozpúšťadle, v rozmedzí 0 až 14 je pH hodnota vo vode pri +25 °C).

Vo vodnom roztoku je vždy okrem [[molekula|molekúl]] H₂O tiež určité množstvo oxóniových katiónov H₃O⁺ a hydroxylových aniónov OH⁻. Súčin koncentrácií oboch týchto iónov je vo vodných roztokoch vždy konštantný. Je označovaný ako [[iónový súčin vody]] a získava hodnoty 10⁻¹⁴. V čistej vode (pri +25 °C) je látková koncentrácia oboch iónov rovnaká: 10⁻⁷. To zodpovedá pH 7. Kyslosť vzniká prebytkom [[katión]]ov H₃O⁺. Zvýšením ich koncentrácie na stonásobok, čiže 10⁻⁵, zodpovedá pH 5. Zásaditosť je prebytok hydroxylových iónov na úkor oxóniových. Ak je v roztoku napríklad 1000× viac OH⁻ ako vo vode, klesne [[koncentrácia]] [[ión]]ov H₃O⁺ na&nbsp;10⁻¹⁰, čo zodpovedá pH 10.