Kyslosť: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Rudko (diskusia | príspevky)
d pravopis
Rudko (diskusia | príspevky)
d →‎Definícia pH: keď má čistá voda -25 °C tak je to ľad, preklepy
Riadok 56:
kde (<math>\epsilon\,</math>) je elektromotorická sila (EMF) alebo napätie [[galvanický článok|galvanického článku]].
 
Vo vodnom roztoku je vždy okrem [[molekula|molekúl]] H<sub>2</sub>O tiež určité množstvo oxóniových katiónov H<sub>3</sub>O<sup>+</sup> a hydroxylových aniónov OH<sup>−</sup>. Súčin koncentrácií oboch týchto iónov je vo vodných roztokoch vždy konštantný. Je označovaný ako [[iónový súčin vody]] a získava hodnoty 10<sup>−14</sup>. V čistej vode (pri +25 °C) je látková koncentrácia oboch iónov rovnaká: 10<sup>−7</sup>. To zodpovedá pH 7. Kyslosť vzniká prebytkom [[katión]]ov H<sub>3</sub>O<sup>+</sup>. Zvýšením ich koncentrácie na stonásobok, čiže 10<sup>−5</sup>, zodpovedá pH 5. Zásaditosť je prebytok hydroxylových iónov na úkor oxóniových. Ak je v roztoku napríklad 1000× viac OH<sup>−</sup> ako vo vode, klesne [[koncentrácia]] [[ión]]ov H<sub>3</sub>O<sup>+</sup> na&nbsp;10<sup>−10</sup>, čo zodpovedá pH 10.
 
Kyslosť nevodných roztokov (napríklad roztoky kyselín alebo [[hydroxid]]ov v [[alkohol]]och, [[ketón]]och alebo aj v nepolárnych rozpúšťadlách) popisuje hodnota [[Hammetova funkcia|Hammetovej funkcie]]. Veľkosť Hammetovej funkcie pre určité prostredie sa prakticky zisťuje na základe pomerov kyslej a zásaditej formy určitého acidobazického indikátoru v mernom roztoku.