Rybné námestie (Bratislava): Rozdiel medzi revíziami

Voľné priestranstvo sa urbanistickými zásahmi časom pretvorilo na námestie. Začiatkom 18. storočia tu osadili dva morové stĺpy, z ktorých [[Morový stĺp na Rybnom námestí|jeden]] stojí dodnes. V ďalšom priebehu storočia, najmä však po odstránení hradieb v 80-tych rokoch, sa tu rozbehla intenzívna výstavba. Začala zastavaním západnej a neskôr južnej časti radom stavieb. Už v roku 1746 sa na tomto mieste spomína strážnica, neskôr v roku 1778 sýpky a mýtnica.
 
Dunajská zátoka postupným zasypávaním zanikala a koryto rieky sa od námestie vzďaľovalo. Na južnej strane námestia pribudla v roku 17721752 stavba [[Meštiansky pivovar|Meštianskeho pivovaru]], ktorá oddelila plochu námestia od dunajského nábrežia. Námestie sa definitívne vymedzilo po regulácii toku Dunaja a po stavebných úpravách nábrežia v rokoch 1822 a 1835. Zmeny v jeho polohe priniesla až radikálna prestavba v druhej polovici 20. storočia.
 
Námestie ležalo na juhovýchodnom okraji [[Podhradie (Bratislava)|Podhradia]] a hraničilo s tu jestvujúcou pôvodnou osadou [[Vydrica (Bratislava)|Vydrica]], dostalo preto pomenovanie ''Wedritzer Platz'' (''Vydrické námestie''). O storočie neskôr, keď sa na toto miesto premiestnili trhovníci s rybami z [[Františkánske námestie (Bratislava)|Františkánskeho námestia]], sa preň ustálil názov, ktorý nesie dodnes.
Anonymný používateľ