Rybné námestie (Bratislava): Rozdiel medzi revíziami

Dunajská zátoka postupným zasypávaním zanikala a koryto rieky sa od námestie vzďaľovalo. Na južnej strane námestia pribudla v roku 1752 stavba [[Meštiansky pivovar|Meštianskeho pivovaru]], ktorá oddelila plochu námestia od dunajského nábrežia. Námestie sa definitívne vymedzilo po regulácii toku Dunaja a po stavebných úpravách nábrežia v rokoch 1822 a 1835. Zmeny v jeho polohe priniesla až radikálna prestavba v druhej polovici 20. storočia.
 
Námestie ležalo na juhovýchodnom okraji [[Podhradie (Bratislava)|Podhradia]] a hraničilo s tu jestvujúcou pôvodnou osadou [[Vydrica (Bratislava)|Vydrica]], dostalo preto pomenovanie ''WedritzerWeidritzer Platz'' (''Vydrické námestie''). O storočie neskôr, keď sa na toto miesto premiestnili trhovníci s rybami z [[Františkánske námestie (Bratislava)|Františkánskeho námestia]], sa preň ustálil názov, ktorý nesie dodnes.
 
Od polovice 19. storočia Rybné námestie tvorilo rozhranie medzi [[Staré Mesto (Bratislava)|Starým Mestom]], Podhradím (''Theresienstadt'', t.j. ''Mestom Márie Terézie'') a mestskou časťou ''Franz-Josefstadt'' (Mesto Františka Jozefa). O jeho polohe si môžeme urobiť obraz napr. podľa mapy Bratislavy z roku 1907. Podľa tohto dokumentu sa na Rybnom námestí zbiehali ulice zo severu a zo západu. Zo severu to bola [[Židovská ulica (Bratislava)|Židovská ulica]] a zo západu sa pripájali tri paralelne ležiace ulice - najsevernejšia Vydrická ulica (pôvodne ''Veľká Vydrica'', ''Grosse WiedritzWeidritz'', ''Nagy Vödric''), úplne na juhu ulica Dunajské nábrežie (''Donaulände'', ''Duna-sor''); medzi nimi ležala Jiringerova (Prídavkova) ulica. Južné ohraničenie tvoril rad domov, za ktorými ležalo nábrežie Dunaja.
 
== Urbanistika a architektúra ==
Anonymný používateľ