Prvé slovenské patronátne gymnáziá: Rozdiel medzi revíziami

štyl.
d (wikilinky)
(štyl.)
'''Prvé slovenské patronátne gymnáziá''' - boli gymnáziá s vyučovaním slovenského jazyka na území dnešného Slovenska založené v sedemdesiatych70. rokoch devätnásteho19. storočia. Katolícke v [[Kláštor pod Znievom|Kláštore pod Znievom]] (1869 - 1874) a dve evanjelické a.v. v [[Revúca (mesto)|Revúcej]] (1862 - 1874) a v [[Martin (mesto na Slovensku)|Martine]] (1866 - 1874). Ich založenie bolo iniciované [[Memorandum slovenského národa|Memorandom slovenského národa]] vyhláseného v Martine [[7. júl]]a [[1861]] obsahujúcom osem požiadaviek. Zakladatelia využili na ich založenie [[Protestantský patent (1859)|Cisársky patent zo dňa 1. septembra 1859]] vydaného [[František Jozef I.|Františkom Jozefom I.]]. Po Zániku patentálnej superintendácie boli pretvorenétransformované na [[patronátne gymnázium|patronátne gymnáziá]].
 
==Slovenské katolícke gymnázium v [[Kláštor pod Znievom|Kláštore pod Znievom]]==
| align="center"|<small>'''Národná kultúrna pamiatka SR'''<br />č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:<br />'''10005/1'''
|}
Založené bolo 3. októbra 1869 a bolo jediným reálnym gymnáziom v [[školstvo v Uhorsku|uhorskej školskej sústave]]. Bolo prakticky pokračovaním banskobystrického gymnázia, ktoré od roku 1867 -, keď sa sklamaný [[Štefan Moyzes]] prakticky utiahol z národného života -, bolo rýchlo pomaďarčené. Na scéne sa objavuje zlopovestný [[zvolen]]ský [[podžupan]] [[Béla Grünwald]]. [[Martin Čulen]] a slovenskí profesori boli "preložení" a na ich miesta nastupujenastúpil Grünwaldov priateľ Dr. [[Ján Klamárik]] (ako riaditeľ) a maďarskí profesori.
 
Ale Čulen spolu s opátom [[Ján Gotčár|Jánom Gotčárom]] a [[František Víťazoslav Sasinek|Františkom V. Sasinkom]]<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
Ale Čulen spolu s opátom [[Ján Gotčár|Jánom Gotčárom]] a [[František Víťazoslav Sasinek|Františkom V. Sasinkom]]<ref>http://historia.studentske.eu/2008/10/5-tri-slovensk-gymnzi.html</ref> napriek všetkým prekážkam uspeli v Revúcej a to za podpory miestnych obyvateľov. Pôsobil tu kvalitný profesorský zbor, prekladateľ a publicista [[Samuel Jaroslav Zachej|Samuel Zachej]], [[rímskokatolícky kňaz]] a spisovateľ [[Cyril Gabriel Zaymus|Gabriel Zaymus]], lekár a prírodovedec [[Matej Korauš]] a iní. V gymnáziu študovali viacerí predstavitelia slovenského národného života a kultúry, napr. spisovatelia [[Ferko Urbánek]] a [[Anton Bielek]]. V učebnom pláne sa kládol dôraz na reálne (prírodovedné) predmety. Od založenia do roku 1874 tu študovalo 669 žiakov z celého Slovenska, najmä z chudobných rodín. Úrady ho zatvorili [[30. decembra]] [[1874]].
| priezvisko =
| meno =
| odkaz na autora =
| titul = Tri slovenské gymnáziá
| url = http://historia.studentske.eu/2008/10/5-tri-slovensk-gymnzi.html
| dátum vydania =
| dátum aktualizácie =
| dátum prístupu = 26.10.2014
| vydavateľ = studentske.eu
| miesto =
| jazyk =
Ale Čulen spolu s opátom [[Ján Gotčár|Jánom Gotčárom]] a [[František Víťazoslav Sasinek|Františkom V. Sasinkom]]<ref>http://historia.studentske.eu/2008/10/5-tri-slovensk-gymnzi.html}}</ref> napriek všetkým prekážkam uspeli v Revúcej a to za podpory miestnych obyvateľov. Pôsobil tu kvalitný profesorský zbor, prekladateľ a publicista [[Samuel Jaroslav Zachej|Samuel Zachej]], [[rímskokatolícky kňaz]] a spisovateľ [[Cyril Gabriel Zaymus|Gabriel Zaymus]], lekár a prírodovedec [[Matej Korauš]] a iní. V gymnáziu študovali viacerí predstavitelia slovenského národného života a kultúry, napr. spisovatelia [[Ferko Urbánek]] a [[Anton Bielek]]. V učebnom pláne sa kládol dôraz na reálne (prírodovedné) predmety. Od založenia do roku 1874 tu študovalo 669 žiakov z celého Slovenska, najmä z chudobných rodín. Úrady ho zatvorili [[30. decembra]] [[1874]].
 
==Osemročné slovenské evanjelické gymnázium vo Veľkej [[Revúca (mesto)|Revúcej]]==
| align="center"|<small>'''Národná kultúrna pamiatka SR'''<br />č. v Ústrednom zozname pamiatkového fondu:<br />'''539/1'''
|}
Myšlienka revúckeho gymnázia sa zrodila na stretnutí gemerských a malohontských národovcov, ktorá sa uskutočnila pri príležitosti smútočnej slávnosti na počesť zosnulého [[Pavel Jozef Šafárik|P. J. ŠafárikŠafárika]]a v novembri [[1861]] v [[Kobeliarovo|Kobeliarove]]. Táto idea bola realizovaná [[16. septembra]] [[1862]]. Bolo prvou strednou školou v Uhorsku, na ktorej sa vyučovalo v slovenskom jazyku. Škola mohla existovať len vďaka zbierkam a darom slovenského národa. Vyučovanie prebiehalo v prenajatých priestoroch Latinákovho domu, ktorý neskôr gymnázium odkúpilo. Na čele patronátneho výboru a hlavným dozorcom školy boli postupne [[Štefan Marko Daxner]], [[Ján Francisci]] a opäť Štefan Marko Daxner. Výraznou postavou profesorského zboru bol všestranný pedagóg [[Ivan Branislav Zoch]], ktorý bol priekopníkom vo vyučovaní [[telesná výchova|telesnej výchovy]] u nás a vo vtedajšom Uhorsku vôbec. Bol aj autorom prvej slovenskej učebnice fyziky pre gymnáziá. Na gymnáziu sa vyučovala slovenčina, maďarčina, nemčina, latinčina, gréčtina, matematika, dejepis a fyzika. Za 12 rokov trvania tu študovalo 566 žiakov, z toho 20 z Čiech a Moravy. Z mnohých neskôr vyrástli uznávaní ľudovo-výchovní a kultúrno-vedeckí pracovníci, básnici a spisovatelia, napr. [[Martin Kukučín]], [[Koloman Banšell]], [[Ľudovít Vladimír Rizner|Ľudovít Rizner]], [[Samuel Bodický|Samo Bodický]] a ďalší. Prvé maturity v slovenskom jazyku sa tu konali v roku [[1868]]. Vládne kruhy Uhorska po obvinení z protivlasteneckej činnosti a rozširovania panslavistických myšlienok gymnázium [[20. august]]a [[1874]] násilne zatvorili.
 
==Nižšie slovenské evanjelické patronátne gymnázium v [[Turčiansky Svätý Martin|Turčianskom Sv. Martine]]==
43 500

úprav