Disketa: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 56 bajtov ,  pred 6 rokmi
revert
(revert)
'''Disketa''' alebo '''pružný disk''' (po angl. ''floppy disk'') je [[druh]] vymeniteľného, [[prenosnosť|prenosného]] [[záznamové médium|záznamového média]] s [[magnet]]ickým záznamom. Ide o [[pružnosť|pružný]] [[plast]]ový [[kotúč]] s magnetickou vrstvou otočne uložený v plastovom [[puzdro|puzdre]], ktoré ho chráni pred mechanickým poškodením. Disketa bola prvým záznamovým médiom umožňujúcim [[prenos]] [[dáta (informatika)|dát]] medzi [[počítač]]mi.
 
== Druhy diskiet a história ich vývoja ==
== velmi zvlastne :D ==
Diskety [[vznik]]li okolo roku 1970, a existujú dodnes. Prešli dlhým [[vývoj]]om, ktorý zmenšil ich rozmery, zvýšil [[kapacita|kapacitu]] a kompaktnosť. Dnes je už vývoj ukončený, ďalšie pokusy o inovácie sa na trhu neujali. Posledným dodnes používaným modelom je 3.5“ HD disketa s formátovanou kapacitou 1.44 MB. Ich následovníkmi dnes sú elektronické záznamové média – tzv. USB flash ([[USB kľúč]]e).<br />
V priebehu vývoja sa objavili diskety o rozmeroch 8“ ({{mm|203|m}}), 5.25“ ({{mm|133|m}}) a 3.5“ ({{mm|89|m}}). Diskety boli jednostranné (SS – single sided -záznam sa vykonával len na jednu stranu média), obojstranné (DS – double sided -záznam na obe strany média), s jednoduchou hustotou záznamu (SD – single density), dvojitou hustotou záznamu (DD – double density), štvoritou hustotou záznamu (QD – quad density) a vysokou hustotou záznamu (HD – high density). Je to druh velmi zvlastny kristian to ja pisem chapes brano skill stealer<br />
Historický vývoj formátu diskiet..
 
! Kapacita uvádzaná výrobcom
|-
|8“ &nbsp; &nbsp;IBM 23FD (len na čítanie)
| 1971
| 79,7
| ?
|-
|8“ &nbsp; &nbsp;Memorex 650
| 1972
| 175 kB
| 1,5 Mbit
|-
|8“ &nbsp; &nbsp;SSSD IBM 33FD/Shugart 901
| 1973
| 237.25 kB
| 3,1 Mbit
|-
|8“ &nbsp; &nbsp;DSSD IBM 43FD/Shugart 850
| 1976
| 500,5 kB
|720 kB
|-
|5¼“ &nbsp; &nbsp;QD
|
|720 kB
|1,2 MB
|-
|3“ &nbsp; &nbsp;DD
|1984
|720 kB
|3“ Mitsumi Quick Disk
|1985
|128 kB &nbsp; &nbsp;256 kB
|?
|-
|?
|-
|'''3½“ &nbsp; &nbsp;HD'''
|'''1987'''
|'''1440'''
|3½“ - ED
|1991
|2 &nbsp;880
|82,88 MB
|-
|3½“ Floptical (LS)
|1991
|21 &nbsp;000
|21 MB
|-
|120 MB
|-
|3½“ &nbsp; &nbsp;LS-240
|1997
|240,75 MB
|12240240 MB
|}
 
 
== Princíp záznamu ==
Vlastný záznam dát na magnetický kotúč využíva fyzikálny proces &nbsp; &nbsp;[[magnetizácia|magnetizáciu]]. Pri nej dochádza k zmagnetovaniu molekúl materiálu vplyvom [[elektromagnetické pole|elektromagnetického poľa]] hláv disketovej mechaniky a vytvoreniu tzv. magnetických domén. Domény si môžeme predstaviť ako malé permanentné [[magnet]]y. Ich orientácia (orientácia ich magnetického poľa) je daná spôsobom zmagnetovania na danom mieste. Takto je možné vytvoriť miesta s rôznou orientáciou poľa, čo zodpovedá [[binárny kód|binárnemu]] zápisu logických jednotiek a núl. Jedna doména teda predstavuje jeden [[bit]] informácie. Domény si uchovávajú orientáciu poľa dokiaľ nedôjde k ich zmene opätovným pôsobením magnetického poľa. Ide teda o [[semipermanentný]] zápis. Disketa je teda citlivá na magnetické polia a je ju nutné pred nimi chrániť, inak dôjde k strate údajov z diskety. Typickými „ničiteľmi“ záznamu na disketách sú [[obrazovkový monitor|obrazovkové monitory]], [[reproduktor]]y a [[mobilný telefón|mobilné telefóny]].
 
== [[formátovanie (médium)|Formát]] ==
U diskiet je definovaná tzv. formátovaná a neformátovaná [[kapacita]]. Neformátovaná kapacita diskety je celkový počet [[bit]]ov ktoré sa dajú na disketu umiestniť. Formátovaním sa na diskete vytvorí štruktúra akceptovateľná [[operačný systém|operačným systémom]], pre ktorý je disketa určená. Vytvorí sa hlavička diskety (tabuľka určujúca kde sa čo na diskete nachádza, [[súbor]]ový systém) a zvyšná oblasť sa podelí na [[sektor]]y. Systémové oblasti sú pre užívateľa nepoužiteľné na ukladanie údajov. Pri disketách je hlavne z [[marketing]]ových dôvodov často udávaná neformátovaná kapacita (ktorá je u bežných 3.5" diskiet 2.0MB, na rozdiel od formátovanej kapacity "IBM formát" 1.44MB).<br />
Vo všeobecnosti sú údaje na diskete zapisované do sérií sektorov (sector), združených do blokov (block) v sústredených kružniciach &nbsp; &nbsp;stopách (track). Napríklad formátovaná 3½“ disketa používa 512 bajtov na sektor, 18 sektorov na stopu, 80 stôp na stranu a 2 strany, čo predstavuje 1 &nbsp;474 &nbsp;560 bajtov na disk (1.44 MB). Microsoft DMF formát diskiet má 1,68 MB na disketu (na 3½“ diskete je 21 sektorov namiesto 18 ako pri klasickom formátovaní). Iné operačné systémy, či už v počítačoch, alebo v iných zariadeniach schopných používať diskety používali aj iné formáty pre maximálne využitie neformátovanej kapacity diskety. Pretože sektor má pevnú veľkosť, 512 bajtov v každom sektore je použitých aj keď sa v ňom nachádza časť súboru, ktorá je menšia, ako 512 B. Technikou pre zväčšenie kapacity je potom zväčšenie počtu sektorov na stopu z 18 napr. na 30 a zároveň zmenšenie sektorov. Tým sa pri väčšom počte súborov na diskete „zväčší“ celkový objem nahrateľných dát.
 
== Pokusy o ďalší vývoj ==
Keďže kapacita diskety 1.44 MB je na dnešné pomery príliš malá (v čase vzniku diskety sa na ňu ukladali iba [[text]]ové súbory) a dnešné hlavne multimediálne súbory kapacitne prekračujú gigabajty, vznikli pokusy oprášiť technológiu a vyvinúť nástupcu najobľúbenejšej a najrozšírenejšej diskety 1.44MB. Snahou bola zachovať rozmery 3½“ formátu pre jeho kompaktnosť a zároveň zvýšiť kapacitu.<br /><br />
Prvým pokusom bolo (rok 1991) zvýšenie hustoty záznamu z HD (high density) na ED (extend density), zvýšením počtu stôp (track) na dvojnásobok. Problémom bolo, že nový formát vyžadoval nové mechaniky, a nové diskety mali problémy s čítaním v starších mechanikách. Zároveň sa v období vzniku tohto formátu začali hojne využívať zapisovateľné CDR disky, a tak sa táto technológia neujala.<br />
V tom istom roku vznikla mechanika na optickom princípe ([[magnetooptická mechanika]]) alebo tiež LS (Laser Servo) mechanika. Mechanika čítala špeciálne magnetooptické diskety o veľkosti 3½“, ale zároveň dokázala čítať aj klasické diskety 1,44 MB. Prvé mechaniky používali kapacitu 20 MB, neskôr 120 MB (LS 120) a 240 MB (LS 240). Nastupujúca technika zapisovateľných ([[CD]]R) a prepisovateľných [[CD]] diskov ([[CD]]RW) s kapacitami 650 &nbsp; &nbsp;700 MB však neurobila priestor pre rozšírenie tejto technológie. Napriek tomu sa tieto mechaniky vyrábali až do konca 20.teho storočia.<br /><br />
Mechaniky sa pokúšali vytlačiť aj iné techológie – mechaniky [[ZIP]] a [[JAZZ]], Flextra, Floptical Disc, ktoré síce mali pružnosť mechaník FDD (rýchla výmena prepisovateľného média, okamžité uvoľnenie kapacity pri zmazaní súboru, okamžitý zápis bez prídavného softvéru), ale napriek tomu nenašli širšie uplatnenie.