Verzia z 20:21, 27. október 2014 upraviť 188.167.62.175 (diskusia) xxx Značka: vizuálny editor ← Predchádzajúca úprava		Verzia z 20:23, 27. október 2014 upraviť vrátiť Amonet (diskusia \| príspevky) 21 063 editací d Verzia používateľa 188.167.62.175 (diskusia) bola vrátená, bola obnovená verzia od 78.141.114.15 Ďalšia úprava →
Riadok 13: === Medzimestská konská železnica Bratislava – Trnava - Sereď === Po vynájdení parného stroja boli vo svete postavené prvé železnice a železničné stanice, nechcelo ani [[Rakúsko-Uhorsko]] zaostávať a začalo s výstavbou. V roku [[1836]] sa stretlo sedemnásť grófov, statkárov a obchodníkov aby založili spoločnosť, ktorá postaví železnicu z Bratislavy do [[Trnava\|Trnavy]]. Prvá konská železnica na [[Slovensko\|Slovensku]] bola sprevádzkovaná v roku [[1840]] a viedla z [[Bratislava\|Bratislavy]] do [[Svätý Jur\|Svätého Jura]], do roku [[1846]] bola predĺžená cez [[Trnava\|Trnavu]] až po [[Sereď]]. Prevádzka na nej bola zastavená v roku [[1872]]. Bratislava sa stala po porážke uhorských vojsk v roku 1529 pri Mohácsi dôležitým centrom duševného i hospodárskeho života Uhorska. V Bratislave zasadal uhorský snem, uchovávali tu kráľovskú korunu a korunovali uhorských kráľov a kráľovné. Po skončení tureckého panstva v Uhorsku význam Bratislavy postupne klesal, ale zostala stále významným mestom (v roku 1850 mala Bratislava 42.000 obyvateľov, ktorí bývali v 1400 domoch, rozmiestnených v 100 uliciach). ==== Stanica konskej železnice v Bratislave ==== V polovičke 19.storočia bolo Uhorsko poľnohospodárskou krajinou bez významného priemyslu. Ani Bratislava nebola priemyselným mestom, do roku 1840 boli v meste iba štyri továrne: v roku 1825 založená c.k. výrobňa šampanského J. E. Huberta, v roku 1834 založená Grünebergova továreň na kefy, v roku 1838 založená továreň vdovy A. Slubekovej na výrobu liehu, likérov, rumu a esencií a v roku 1840 založený Ludwigov parný mlyn a výkrmňa ošípaných. Budova Prvej konskej železnice – jedinečný historický objekt hlavného mesta SR – stojí dodnes na križovatke ulíc Krížnej a Legionárskej. Postavená bola v rokoch [[1836]] – [[1840]]. Budova je jedným z najstarších objektov v tejto časti mesta. Architektonicky je vyriešená ako [[hlavová stanica]], vzorom pri jej stavbe bola palácová architektúra. Keďže tieto budovy sa väčšinou vo svete nezachovali, má pravo nosiť meno ''Prešporská rarita'' ako ju v tých časoch nazývali. Budova bola následkom viacerých zmien vlastníkov dlhšiu dobu spustnutá a ošarpaná, dokonca ju chceli dať zbúrať. Záchrancom sa stala poisťovňa [[Generali (poisťovňa)\|Generali]], ktorá si v nej zriadila regionálne riaditeľstvo. ~~Koncom 19. a začiatkom 20.storočia začali Bratislavu spájať so svetom trate nasledujúcich železničných spoločností:~~ == Pozri aj ==

Konská železnica: Rozdiel medzi revíziami