Románske umenie: Rozdiel medzi revíziami

V jeho vývine hrali najdôležitejšiu úlohu Francúzsko, [[Taliansko]] a [[Nemecko]]. V každej z týchto krajín vznikli tzv. školy románskeho umenia a tie sa ďalej delili na tzv. regionálne okruhy.

 

Charakteristické slohové prvky (plný oblúk, stĺp, ornamentika) sú blízke [[rím]]skej [[antika|antike]]. Nadväzuje na [[karolínska renesancia|karolínsku renesanciu]], v Nemecku a strednej Európe na [[otonské umenie]]. Architektúra rozvinula techniku klenby – valená klenba, rebrová klenba, krížová klenba, kupola. Štvorec tvorený krížením transeptu a lode symbolizuje zem s jej štyrmi živlami, ktorým dominuje kupola. Kupola so sférickou klenbou, ktorá je obrazom dokonalosti a úplnosti, teda obrazom Boha v jeho nebeskom sídle, sa stotožňuje s nebom. Románske stavby pôsobia dojmom pevnosti. Vstupný portál i celá fasáda sú priestorom pre plastiku – ornamentálnu alebo figurálnu (Posledný súd). Sochársky sú stvárnené aj hlavice stĺpov. Sochárska výzdoba zdôrazňuje predovšetkým veľkosť a krásu stavieb určených na uctenie Boha, najvyššieho staviteľa. V staviteľstve sa rozvíja: bazilika, hrady, mestské paláce, rotundy a jednoloďové kostoly s tribúnou. K najznámejším stavbám tohto obdobia patria: Arles, v Cluny, v Santiagu de Compostella, a u nás: rotunda v Skalici, v Bíni, kostolík v Dražovciach.