Kľúčovec: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Ivorsv (diskusia | príspevky)
d typografia
Pridaná história obce, prvá písomná zmienka, podrobnosti o kostole.
Riadok 34:
| Poznámky =
}}
'''Kľúčovec''' ({{v jazyku|hun|'''''Kulcsod'''''}}) je [[obec (slovenská správna jednotka)|obec]] na [[Slovensko|Slovensku]] v okrese [[Okres Dunajská Streda|Dunajská Streda]]. Je to obec s najvyšším percentuálnym zastúpením maďarskej národnosti. Pri sčítaní v roku 2001 sa k nej prihlásilo 365 obyvateľov, čo predstavuje 98,12% obyvateľov obce.<ref name="SODB" />
 
Kľúčovec sa nachádza v severnej časti historickej župy Győru, tesne na okraji Komárňanskej župy. Zo zemepisného hľadiska leží na ľavom brehu Dunaja, medzi ramenom Starého Dunaja a Čiližským potokom. Rieka v minulosti častými povodňami sťažila život dediny, ale zlepšila podmienky pre rybolov a plavbu loďou. Pri vysokom vodnom stave Dunaja sa často stávalo, že obrovská rieka nahromadila vodu potoka Čiliz, a to spôsobilo záplavy okolia. Medzičilizie, okolie Kľúčovca, zvykli nazývať aj "Bahniskom". Pravdepodobne preto, lebo sa rieka pred vtokom do Dunaja zabahní. Napriek tomu je na okolí dediny dobrá úrodná pôda, napríklad o pestovaní pšenice a konope písal už v roku 1851 Fényes Elek v "Geografickom slovníku".
 
O osade sa prvýkrát písalo v roku 1252, kedy kráľ IV. Béla bydliská kráľovských dvoranov daroval katolíckemu rádu Liptovského Mikuláša. Listina z roku 1268 dedinu spomínala ako časť Komárňanskej župy. Žigmund Luxemburgský 27. marca 1405 prikázal Komárňanskej župe, aby Kulchodskym šľachticom patriacim k hradu, nechal svoje privilégiá. Z tejto listiny vysvitlo, že majetok cirkvi užívali šľachtici. Kľúčovec daroval v roku 1535 Ferdinand I. Pannonhalmskému rádu, ktorý bol v roku 1848 právnym majiteľom. V žalobnom liste v roku 1612 sa kľúčovskí šlachtici obrátili na valné zhromaždenie v Győri proti násilnému zbieraniu daní. Obyvatelia dediny v XVI. storočí prešli na reformátsku vieru, ktorú vyznávajú dodnes. V roku 1784, pri sčítaní ľudu, mala osada 231 obyvateľov, toto číslo vzrástlo do roku 1850 na 320. Podľa sčítania ľudu v roku 1850 všetci obyvatelia vyznávali reformátsku vieru. V druhej časti XIX. storočia sa dedina rýchlo rozvíjala. Rozvoj dediny v roku 1876 a 1880 zastavila povodeň. Kvôli veľkým povodniam bolo potrebné upraviť Čiližský potok, a posilniť hrádzu. Po Trianonskej dohode v roku 1920 sa dedina dostala k novo vzniknutému Československému štátu, následkom čoho celé okolie utrpelo vážne majetkové škody. Malé dediny odrezali od Győru nové hranice, Bratislava bola od nich príliš ďaleko. Takto sa aj obec Kľúčovec dostala do periférnej situácie. Po prvom Viedenskom rozhodnutí bola dedina znovu pripojená k Maďarsku. Výstavbou mostu v Medveďove urobila vláda všetko preto, aby sa Medzičilizie opäť zapojilo do hospodárskeho obehu.
 
17. júna 1965 dráma na kilometri 1801 -o desiatej hodine a dvadsiatej minúte sa roztrhla ochranná hrádza Dunaja pri Číčove.
 
Po parížskej mierovej dohode sa obec dostala opäť k Československu a od januára 1993 patrí k Slovenskej republike.
 
Je to obec s najvyšším percentuálnym zastúpením maďarskej národnosti. Pri sčítaní v roku 2001 sa k nej prihlásilo 365 obyvateľov, čo predstavuje 98,12% obyvateľov obce.<ref name="SODB" />
 
= Kostol =
Po reformácii v roku 1 526 prešli niektoré dediny Žitného ostrova do vlastníctva Enyingi Török Bálinta – najväčšiemu zástancovi reformácie vtedajšieho Maďarska, ktorý s obľubou šíril protestantskú vieru aj v dedinách susediacich s jeho panstvom.
 
Obyvateľov obce Kľúčovec obrátil na reformátsku vieru jeho kňaz menom Bálint.
 
V období duševného a hospodárskeho rozvoja bol v roku 1847 postavený nový kostol klasicistického štýlu s barokovými prvkami.
 
Kostol v roku 1885 bez väčších zmien prestavali. Smrek stojaci pre kostolom zasadili veriaci na počesť tragickej smrti manželky cisára Franza Jozefa, kráľovnej Alžbety.
 
V kostole sa nachádza organ s 5 registrami, ktorý sa považuje za sakrálnu pamiatku. Pochádza z druhej polovice 18. storočia.
== Národnostné zloženie ==
{| class="wikitable"