Claus von Stauffenberg: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 173 bajtov ,  pred 7 rokmi
chýba zhrnutie úprav
Bez shrnutí editace
|Miesto úmrtia = [[Berlín]], [[Nemecko]]
|}}
'''Claus Philipp Maria Justinian Schenk gróf von Stauffenberg''' (* [[15. november]] [[1907]], [[Jettingen]], [[Bavorsko]] – † [[21. júl]] [[1944]], [[Berlín]]) bol [[Nemecko|nemecký]] dôstojník generálneho štábu, strojcaorganizátor neúspešného atentátu na [[Adolf Hitler|Hitlera]].
 
== Život ==
Claus Philipp Maria Justinian Schenk, gróf von Stauffenberg, sa narodil v prominentnej katolíckej šľachtickej rodine v [[Švábsko|Švábsku]], v južnom Nemecku. Rovnako, ako jeho bratia, aj Claus sa zaujímal o literatúru, bol vzdelaný a hodlal vstúpiť do armády. V roku [[1926]] vstúpil do 17. jazdeckého pluku v [[Bamberg]]u, ktorý patril jeho rodine. Roku [[1929]] bol ako najlepší žiak z ročníka povýšený na poručíka. Neskôr pokračoval v štúdiu na vojenskej akadémii v Berlíne-Moabite. Po nástupe nacistov v roku [[1933]] podporoval Hitlera, lebo veril, že on dostane krajinu z krízy a z područia Versaillskej zmluvy. Ako jeden z mála bol podporovateľom tzv. pohyblivého boja, ktorý sa zásadne líšil od praktík zákopov v 1. svetovej vojne.
 
Po skončení štúdia bol pridelený k 1. ľahkej divízii [[Wehrmacht]]u pod vedením [[Erich Hoepner|Ericha Hoepnera]]. Jednotka Clausa von Stauffenberga sa zúčastnila obsadenia [[Sudety (región)|Sudet]] ako aja [[invázia do Poľska|bojov proti Poľsku]]. Jeho jednotka,Slúžil v ktorej slúžilnej ako náčelník štábu,. Neskôr bola reorganizovaná na 6. pancierovú divíziu a zasiahla do [[bitka o Francúzsko|bojov s Francúzskom]]. Počas Čudnej"čudnej vojny" bol však prevelený na veliteľstvo armády. Zúčastnil sa útoku na Sovietsky zväz a tu badať jeho prvé náznaky pochybností o kompetentnosti Hitlera. Tie sa prehĺbili po katastrofálnej porážke upri StalingraduStalingrade. Následne bol generálom Zeitzlerom, na návrchnávrh von Mansteina, prevelený do Afriky k 10. pancierovej divízii v rámci [[Deutsches Afrikakorps|nemeckého Afrikakorpsu]]. [[7. apríl]]a [[1943]] napadli jeho vozidlo spojenecké stíhacie bombardéry. Pri útoku bol ťažko ranenýzranený. Prišiel o ľavé oko, pravú ruku, a malíček a prstenník na ľavej ruke. Zo zranenia sa v nemocnici zotavoval 3tri mesiace. Keďže nebol schopný aktívnej služby, požiadal o pridelenie k veleniu záložnej armády, kde sa stretol s generálom [[Friedrich Olbricht|Friedrichom Olbrichtom]], jedným z hlavných predstaviteľov protinacistického odporu.
 
V [[august]]e [[1943]] sa Claus von Stauffenberg stretol s ďalším predstaviteľom protinacistického odporu v armáde, generálmajorom [[Henning von Tresckow|Henningom von Tresckowom]]. Von Stauffenberg bol pre hnutie odporu veľmi dôležitý, pretože mal prístup na nemecký hlavný štáb a ako jeden z mála odbojárov sa tak mohol dostať priamo do kontaktu s [[Adolf Hitler|Adolfom Hitlerom]].
 
Preto [[20. júl]]a [[1944]] doniesol do Vlčieho hniezda blízko [[Rastenburg]]u vo [[Východné Prusko|Východnom Prusku]] (dnes [[Kętrzyn]], [[Poľsko]]) aktovku s časovanou bombou, ktorá mala vybuchnúť v priebehu vojenskej porady, na ktorej mal byť prítomný aj Hitler. Stauffenberg z miestnosti tesne pred výbuchom odišiel a ihneď podal telefonicky signál svojim spolupracovníkom, aby zaistili ostatných nacistických pohlavárov v Berlíne. Aktovku s bombou oprel o masívnu nohu stola a vzápätípo siniekoľkých minútach odišiel, aby si údajne zatelefonovaťprevzal súrny telefonát. Stauffenbergov odchod pobúril náčelníka štábu Wilhelma Keitela čakajúceho na správu, ktorú mal práve čítať. Náčelník štábu generála Heusingera, plukovník Heinz Brandt, sa v snahe chvíľuzlepšiť snažilsi nakloniťprístup k veľkej vojenskej mape na stolemapám, vposunul čom mu však bránila von Stauffenbergova aktovka a nohou ju posunulaktovku hlbšie pod stôl, čím pravdepodobne zachránil Hitlerov život, lebo. masívnyMasívny stôl stlmil výbuch a Hitler vyviazol iba so zraneniami. O tom, že Hitler stále žije, sa von Stauffenberg dozvedel až na ceste lietadlom [[Heinkel He 111]] do Berlína. Lietadlo mali pôvodne zostreliť už vo vzduchu nemecké stíhačky, ale tento rozkaz sa dostal do rúk ďalšiemu zo sprisahancov [[Friedrich Georgi|Friedrichovi Georgiovi]] na štábe letectva, ktorý zabezpečil aby lietadlá nakoniec nevzlietli. Nič sa však nezmenilo na tom, že poPo príchode do Berlína von Stauffenberga čakalo zatknutie. SpiklencovSprisahancov však stíhalo jedno nešťastie za druhým (nemalé zásluhy na tom mal generál záložnej armády Fromm). Fromm v snahe zamiesť svoje styky so spiklencamisprisahancami pod stôl narýchlo zvolal vojenský súd a pučistov odsúdil na smrť. Sám však žil len o niekoľko mesiacov viacdlhšie, v roku 1945 bol odsúdený a popravený.
 
Clausa von Stauffenberga zastrelila spolu s ďalšími členmi sprisahania, generálom Olbrichtom, Wernerom von Haeften a Albrechtom von Quirnheimom, popravnápopravčia čata na dvore veliteľstva armády v [[Bendlerblock]]u v Berlíne.
 
== Filmové spracovanie ==
Anonymný používateľ