Claus von Stauffenberg: Rozdiel medzi revíziami

[[20. júl]]a [[1944]] doniesol do Vlčieho hniezda blízko [[Rastenburg]]u vo [[Východné Prusko|Východnom Prusku]] (dnes [[Kętrzyn]], [[Poľsko]]) aktovku s časovanou bombou, ktorá mala vybuchnúť v priebehu vojenskej porady. Stauffenberg z miestnosti tesne pred výbuchom odišiel a ihneď podal telefonicky signál svojim spolupracovníkom, aby zaistili ostatných nacistických pohlavárov v Berlíne. Aktovku s bombou oprel o masívnu nohu stola a po niekoľkých minútach odišiel, aby si údajne prevzal súrny telefonát. Stauffenbergov odchod pobúril náčelníka štábu Wilhelma Keitela. Náčelník štábu generála Heusingera, plukovník Heinz Brandt, v snahe zlepšiť si prístup k mapám, posunul aktovku hlbšie pod stôl, čím pravdepodobne zachránil Hitlerov život. Masívny stôl stlmil výbuch a Hitler vyviazol iba so zraneniami. O tom, že Hitler stále žije, sa von Stauffenberg dozvedel až na ceste lietadlom [[Heinkel He 111]] do Berlína. Lietadlo mali pôvodne zostreliť už vo vzduchu nemecké stíhačky, ale tento rozkaz sa dostal do rúk ďalšiemu zo sprisahancov [[Friedrich Georgi|Friedrichovi Georgiovi]] na štábe letectva, ktorý zabezpečil, aby lietadlá nakoniec nevzlietli. Po príchode do Berlína von Stauffenberga čakalo zatknutie. Sprisahancov však stíhalo jedno nešťastie za druhým (nemalé zásluhy na tom mal generál záložnej armády Fromm). Fromm v snahe zamiesť svoje styky so sprisahancami pod stôl, narýchlo zvolal vojenský súd a pučistov odsúdil na smrť. Sám však žil len o niekoľko mesiacov dlhšie, v roku 1945 bol odsúdený a popravený.