Plazma (fyzika): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
Revízia 5882774 používateľa 195.168.89.35 (diskusia) bola vrátená |
d wikilinky |
||
Riadok 3:
'''Plazma''' je vysoko [[ión|ionizovaný]] [[plyn]], zložený z iónov, [[elektrón]]ov (a prípadne neutrálnych [[atóm]]ov a [[molekula|molekúl]]), ktorá vzniká odtrhnutím elektrónov z elektrónového obalu atómov plynu, alebo roztrhnutím molekúl (ionizáciou). Plazma sa zvyčajne považuje za ďalšie [[skupenstvo]] hmoty. Pretože obsahuje veľké množstvo ionizovaných častíc, je [[elektrina|elektricky]] [[vodivosť|vodivá]]. Prvýkrát ju popísal anglický chemik a fyzik [[William Crookes]] v roku [[1879]], ktorý ju volal "radiant matter" – žiarivá hmota. Pomenovanie plazma zaviedol americký fyzik [[Irving Langmuir]] v roku [[1928]].<ref>bild der wissenschaft: ''Gut zu wissen: Plasma'', 1/2009, Konradin Medien GmbH, ISSN 0006-2375, strana 56</ref>
Plazma existuje vo [[vesmír]]e často v odlišných formách. V prírode sa s ňou môžeme stretnúť v podobe [[blesk]]u, [[polárna žiara|polárnej žiary]], alebo [[hviezda|hviezd]]. V skutočnosti plazma tvorí až 99 % [[žiarivá hmota|pozorovanej hmoty]] vesmíru.
== Základné charakteristiky plazmy ==
Plazma existuje vo vesmíre v rôznych, často veľmi odlišných formách. S plazmou sa môžeme stretnúť napríklad vo forme blesku, polárnej žiare, vo vnútri [[žiarovka|žiaroviek]], [[plazmová lampa|plazmových lámp]] a tzv. neónov
== Vlastnosti ==
Riadok 16:
=== Teplota ===
Podľa teploty sa plazma rozlišuje na 2 druhy. Je to '''vysokoteplotná''' a '''nízkoteplotná''' plazma. Vysokoteplotná plazma má strednú energiu nabitých častíc väčšiu než 100 [[elektrónvolt|eV]], čo zodpovedá rádovo 10<sup>6</sup>[[kelvin|K]]. Vyskytuje sa vo hviezdach a pri experimentoch s riadenou [[termonukleárna reakcia|termonukleárnou syntézou]]. Nízkoteplotná plazma sa vyskytuje napr. v žiarivkách a výbojkách, taktiež v elektrickom oblúku.
V plazme môže byť teplota elektrónov o niekoľko stupňov vyššia než teplota kladných iónov a neutrálnych molekúl.
| |||