Krvná skupina: Rozdiel medzi revíziami

→‎História objavu: prekladateľ má problém so skloňovaním (-u napr. faktora,genitív, -ií napr. populácii/ií - sg. versus pl.) - systematical troubes with declensions in translation and other grammar faults
(→‎História objavu: prekladateľ má problém so skloňovaním (-u napr. faktora,genitív, -ií napr. populácii/ií - sg. versus pl.) - systematical troubes with declensions in translation and other grammar faults)
 
=== História objavu ===
Objav krvných skupín '''AB0''' jesa všeobecne pripisovanýpripisuje [[Viedeň|viedenskému]] vedcovi [[Karl Landsteiner|Karlovi Landsteinerovi]], ktorý v roku [[1901]] objavil tri krvné skupiny A, B a C (dnešné A, B a 0). Za tento objav dostal v roku [[1930]] [[Nobelova cena za fyziológiu alebo medicínu|Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu]]. V roku [[1921]] ale americká lekárska komisia dala prednosť [[Jan Janský|Janskému]], ktorý síce krvné skupiny objavil neskôr, ale narozdielna rozdiel od Landsteinera všetky 4.
 
V roku [[1902]] popísali [[Rakúsko|rakúski]] vedci A. van Descatello a A. Sturli krvnú skupinu AB ako „výnimku z Ladsteinerovho pravidla“.
 
V roku [[1907]] nezávisle naod nich popísalopísal český [[psychiater]] [[Jan Janský]] štvrtú krvnú skupinu, ktorá obsahuje znaky A i B. Janský používal označenie skupín I, II, III a IV.
 
Nezávisle naod JanskomJanského popísalopísal v roku [[1910]] štyri krvné skupiny [[Spojené štáty americké|Američan]] [[William Lorenzo Moss]]. Použil tiež označenie [[rímske číslice|rímskymi číslicami]] I–IV, ale v opačnom poradí ako Janský.
 
V tridsiatych rokoch 20. storočia sa zjednotilo označovanie krvných typov A, B, AB a 0 (podľa označenia Landsteinerova). V niektorých jazykoch (o. i. v [[angličtina|angličtine]], [[španielčina|španielčine]] alebo [[francúzština|francúzštine]]) sa používa zápis ABO s písmenom O, v iných (napr. v [[slovenčina|slovenčine]], [[čeština|češtine]] alebo [[nemčina|nemčine]]) zápis AB0 s nulou. [[Svetová zdravotnícka organizácia]] vo svojich anglických materiáloch používa zápis ABO.
 
== Rhesus (Rh) faktor ==
Druhý významný krvný typ rozlišujúci krv podľa tzv. Rhesus faktorufaktora (skrátene Rh faktorufaktora) popísalopísal Karl Landsteiner a [[Alexander Weiner]] v roku [[1940]]. Rh faktor je pomenovaný podľa makakov ''[[Macaca mulatta]]'' (anglicky ''Rhesus Macaque''), u ktorých ho Landsteiner a Weiner objavili.
 
Rh faktor spôsobuje skupina zhruba 40 antigénov, ale najvýznačnejších je päť antigénov uložených na troch génoch:
* antigén e: genotyp ee
 
Najsilnejší je antigén D; keď je antigén D prítomný na povrchu červených krviniek, označujekrv sa krv akooznačuje Rh+, v opačnom prípade Rh−. Najčastejšie je označenie Rh faktorufaktora spojené s typom AB0 a zapisuje sa napr. ako A−. Ľudia s krvou bez antigénu D nemôžu prijímať krv Rh+, pretože by si proti antigénu D vytvorili protilátky a darovanú krv by neprijali – nastala by [[hemolytická reakcia]].
 
Reakcia na prítomnosť antigénu D je príčinou tzv. [[hemolytická choroba novorodencov|hemolytickej choroby novorodencov]]. Tá sa môže prejaviť v tele matky s krvou Rh−, ktorá už [[pôrod|porodila]] dieťa s Rh+ otcom (a toto dieťa malo Rh+) alebo dostala transfúziu krvi Rh+. V jej tele sú už vytvorené protilátky anti-D, ktoré môžu ohroziť nový [[Plod (medicína)|plod]]. V minulosti neriešiteľná situácia (dochádzalo k úmrtímúmrtiam ďalších detí) sa dnes rieši veľmi jednoducho – injekčným podaním antiglobulínu matke po pôrode. Deti s Rh+ narodené matke s Rh- potom majú po narodení iba menšie komplikácie vo forme [[novorodenecká žltačka|novorodeneckej žltačky]].
 
=== Výskyt Rh faktorufaktora v rôznych populáciách ===
Genetické informácie ovplyvňujúce Rh faktor sa líšia podľa populácie. Nižšie uvedená tabuľka zobrazuje predpokladaný výskyt Rh typov krvi založenú na výskyte príslušných genotypov v populáciípopulácii.
 
{| class="wikitable"
|}
 
Z tabuľky vyplýva, že pre ľudí s krvou Rh− je riskantné cestovať do iných častí sveta, kde sú zásoby krvi Rh− malé (obzvlášť vo východnej ÁziíÁzii). Preto by mali transfúzne stanice v týchto oblastiach podporovať [[darovanie krvi|darcov krvi]] európskeho pôvodu.
 
== Možnosti transfúzie krvi ==
V slovenskej populáciípopulácii je najčastejšia krvná skupina A (42 % populácie) potom skupina 0 (38 %), B (13 %) a AB (7 %). Zhruba 85 % slovenskej populácie je Rh pozitívnych.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
| priezvisko = Sviteková
| meno = Klára
<br clear="all">
{| class="wikitable"
|+ '''tabuľkaTabuľka kompatibility krvi'''
! rowspan="2" | príjemca
! colspan="8" align="center" | darca
{| class="wikitable"
|+ '''tabuľkaTabuľka kompatibility krvnej plazmy'''
! krvná skupina príjemcu !! darca musí byť
|- align="center"
 
== Ďalšie systémy krvných typov ==
Okrem vyššie uvedených dvoch najvýznačnejších krvných typov je známych okolo 50 ďalších. Ich antigény sa vyskytujú v krvi spolu s antigénmi AB0 a D – krv je teda presnejšie popísanáopísaná napr. ako ''A Rh− ccee K−''.
 
* ''Diego'' pozitívnu krv majú iba niektoré skupiny obyvateľov [[Východná Ázia|Východnej Ázie]] a [[Amerika|americkí]] [[Indiáni]]
Anonymný používateľ