Paris (mytológia): Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
dBez shrnutí editace |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 2:
'''Paris''' ({{v jazyku|grc|''Πάρις''|''Paris''}}, {{v jazyku|lat|''Paris''}}) je v [[grécka mytológia|gréckej mytológii]] syn [[Trója|trójskeho]] kráľa [[Priamos|Priama]] a jeho manželky [[Hekabé (mytológia)|Hekaby]], jeho manželka [[Helena (Sparta)|Helena]], ktorú uniesol zo [[Sparta (starovek)|Sparty]] kráľovi [[Menelaos|Menelaovi]], bola príčinou [[Trójska vojna|trójskej vojny]].<ref name="Paris">{{Citácia knihy|autor=[[Vojtech Zamarovský]]|titul=Bohovia a hrdinovia antických bájí|isbn= 66-048-80|miesto=Bratislava|vydavateľ=Mladé letá|rok=1980|strany=352-356}}</ref><ref name="Apollodoros">[[Apollodoros z Atén|Apollodoros]], ''Bibliotheca'', 3,12,5.</ref>
Noc pred narodením
Z chlapca vyrástol krásny mládenec, ktorý vynikal silou a chránil ostatných pastierov pred divými zvieratami a zbojníkmi, jeho druhovia ho preto nazvali Alexandros čiže "Ochranca mužov". O svojom kráľovskom pôvode nevedel, žil si spokojne a nemal ani najmenšiu potuchu, aký ho čaká osud.<ref name="Paris"/>
Riadok 24:
Paris vo vojne samozrejme bojoval tiež, ale nesprával sa ako skutočný chlap a preto si nezískal rešpekt u druhov a ani u svojich nepriateľov. Niekedy sa ukázal prvých rodoch, inokedy z bezpečnej vzdialenosti strieľal z luku, ale väčšinou kým iní bojovali on trávil čas so svojou Helenou. Jeho brat Hektor ho preto nemal rád, tak isto aj mnohí vojaci a ľudia v meste ho priam nenávideli. Až na sklonku vojny sa odvážil k prvému odvážnemu činu, keď vyzval na súboj spartského kráľa Menelaa. <ref name="Homér">[[Homér]], ''Iliada'', 3,310-395.</ref>Achájski a trójski velitelia sa vtedy slávnostne dohodli, že ak vyhrá Paris, môže si ponechať Helenu a Achájci odídu domov a ak vyhrá Menelaos, Helenu si odvedie a Trójania ostanú vo svojom meste.<ref name="Homér"/>
Paris sa na radosť svojich druhov, vedomý si zodpovednosti za výsledok vojny postavil proti Menelaovi, ale keď Menelaos zodvihol svoj oštep, stratil odvahu a ušiel do zadných radov svojho vojska. Hektor hneď za ním išiel, najprv mu dohováral a potom ho donútil, aby sa vrátil. Paris sa schopil a dal sa s Menelaom do boja. Po krátkom boji ho však už ležiaceho držal Menelaos za prilbu a chcel ho prebodnúť oštepom, ale v tom
Paris aj napriek prehre Helenu nevrátil a keď ešte navyše trójsky spojenec [[Pandaros (syn Lykaóna)|Pandaros]] porušil slávnostné prímerie, vojna sa opäť rozpútala v plnej sile a nakoniec sa skončila záhubou Tróje. Zomrel v nej aj Paris, ale ešte pred smrťou vykonal čin, ktorým si získal večnú slávu, zabil najväčšieho achájskeho hrdinu [[Achilles (mytológia)|Achillea]]. Paris na neho vystrelil šíp z bezpečného úkrytu a boh [[Apolón]] usmernil let jeho šípu do Achilleovej päty, na jediné miesto, ktoré mal zraniteľné. Paris bol však krátko nato zasiahnutý otráveným šípom achájskeho lukostrelca [[Filoktétes|Filoktéta]]. S nezahojiteľnou ranou, v hrozných bolestiach odišiel na Idu, kde prežil šťastnú mladosť a všetkými opustený zomrel. Jeho bývalí druhovia mu potom usporiadali pohreb. Helena naň neprišla, našla si medzitým útechu v náručí jeho brata [[Déifobos|Déifoba]].<ref name="Paris"/> Na pohreb však prišla jeho prvá láska Oinoné, ktorá sa od žiaľu vrhla do plameňov jeho pohrebnej hranice.<ref>[[Quintus zo Smyrny|Quintus]], ''Posthomerica'' 10,499.</ref>
|