Vendelín Bohboj Kutlík: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Lure (diskusia | príspevky)
Úprava článku
Riadok 15:
Na mladého Vendelína malo nepochybne vplyv priateľstvo jeho otca s [[Ľudovít Štúr|Ľudovítom Štúrom]] ako aj otcova osvietenecká činnosť.
 
Po skončení ľudovej školy študoval na gymnáziách v [[Sarvaš]]i a v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Spolu s Michalom Mudroňom a Michalovým bratom [[Pavol Mudroň|Pavlom]] sa po maturite zapísal na štúdium práva v [[Bratislava|Prešporku]]. Právnickú akadémiu dokončil, s osemročným prerušením stráveným vo vojenskej službe, v roku 1862. Hneď nato nastúpil praxovať do advokátskej kancelárie svojho priateľa Michala Mudroňa a po zložení advokátskej skúšky v roku 1866 v [[Budapešť|Budapešti]] sa stal tajomníkom novovymenovaného liptovského župana [[Ján Francisci-Rimavský|Jána Francisciho]].
 
Ešte počas advokátskej praxe u Michala Mudroňa začal vyvíjať národne orientovanú činnosť hlavne medzi slovenskými študentami. Tí ho navštevovali v jeho prešporskom byte, kde sa konali literárne schôdzky, historické besedy; tu aj, podľa vzoru [[Štúrovci|štúrovcov]], organizovali výlety mládeže na [[Devín]].
Riadok 25:
Roky pôsobenia v Trnave priniesli aj zmeny v jeho osobnom živote. Narodili sa mu tu tri z celkom piatich detí: 28. októbra 1869 najstarší syn Vladimír, 18. júla 1871 dcéra Elena a v roku 1874 druhá dcéra Viera (zvyšné dve deti - syn Igor (nar. r. 1876) a dcéra Mária (r. 1878) sa narodili už v Bratislave). Syn Vladimír bol úradníkom, dcéry Elena a Viera (rovnako ako aj najmladšia Mária) boli učiteľkami. Elena (vydatá Ivanková - v novembri 1904 sa vydala za advokáta dr. Milana Ivanku) bola navyše pomerne úspešnou spisovateľkou
 
V roku 1875 Vendelín Kutlík s rodinou presídlil do Bratislavy a nasťahoval na do bytu v nájomnom dome na [[Panenská ulica (Bratislava)|Panenskej ulici]] (dnes Panenská č. 17). Byt sa stal miestom stretávania národne orientovaných študentov. Tieto stretnutia ako aj jeho národnobuditeľská a osvietenecká činnosť však spôsobili rodine veľké problémy. V čase síliaceho národnostného útlaku ho pre jeho aktivity obvinili z [[Panslavizmus|panslavizmu]] a zakázali mu ďalšiu advokátsku prax. Podobne ako jeho, opatrenia štátnej moci postihli aj Vendelínove deti (napr. syna Vladimíra, ktorý verejne vystúpil na otcovu obranu, vylúčili zo všetkých škôl v [[Uhorsko|Uhorsku]] a dcéry, učiteľky Mária a Viera, sa nesmeli zamestnať na štátnych školách).
 
Rodina bola zničená materiálne i morálne. Z tejto potupy sa Vendelín Kutlík nespamätal až do svojej smrti začiatkom júna 1904.