|
[[Súbor:Gluehlampe 01 KMJ.jpg|thumb|Žiarovka]]
'lol
[[Image:Incandescent light bulb.svg|thumb|Rez žiarovkou<br />
1. Sklenená banka<br />
2. Náplň: zriedený inertný plyn<br />
3. Volfrámové vlákno<br />
4. Prívodný drôt<br />
5. Prívodný drôt<br />
6. Nosný drôt<br />
7. Sklenená nosná konštrukcia<br />
8. Spoj prívodu a závitu<br />
9. Závit do objímky<br />
10. Izolácia<br />
11. Spodný kontakt do objímky]]
'''Žiarovka''' je druh [[elektrický svetelný zdroj|elektrického svetelného zdroja]], v ktorom sa svetlo vytvára žeravením tuhého telesa prechodom [[Elektrický prúd|elektrického prúdu]]. Zvláštnym druhom žiarovky je [[halogénová žiarovka]]. Takzvaná [[úsporná žiarovka]] nie je žiarovka, ale [[žiarivka]].
Prvé pokusy o zostrojenie žiarovky spadajú do roku 1854, kedy prvý odporový zdroj svetla vytvoril nemecký hodinár Henrich Göbel. Elektrickú žiarovku (v dnešnom ponímaní) vynašli nezávisle na sebe Joseph Swan z Newcastle vo Veľkej Británii v r. 1878 a [[Thomas Edison]] v [[Spojené štáty|USA]] v r. 1879. Funguje na princípe odporového zahrievania [[vodič]]a elektrickým prúdom ktorý ním preteká. Pri vysokej teplote vlákno žiarovky [[elektromagnetické žiarenie|žiari]] ako [[absolútne čierne teleso]] v [[infračervené žiarenie|infračervenom]] a [[ultrafialové žiarenie|ultrafialovom]] a viditeľnom spektre. Sklenená [[Banka (chémia)|banka]] žiarovky je však pre ultrafialové žiarenie nepriepustná.
Pôvodné Edisonove žiarovky mali [[uhlík]]ové vlákno, dnes sa zvyčajne využíva [[volfrám]], ktorý lepšie odoláva vysokým [[teplota|teplotám]]. Volfrámové vlákno je stočené do špirály (špirála je dlhá približne 2cm, po roztiahnutí má vlákno takmer meter). Prechodom elektrického prúdu sa rozžeraví na 2500 °C, kedy wolfrám emituje biele svetlo. Aby vlákno [[horenie|nezhorelo]], je umiestnené v [[sklo|sklenenej]] banke, z ktorej je vyčerpaný [[vzduch]]. [[tlak|Podtlak]] by ale spôsobil nebezpečnú [[implózia|implóziu]] pri náhodnom rozbití banky, preto býva [[vákuum]] nahradené [[vzácne plyny|inertným plynom]] pod nízkym tlakom napr [[argón]]. Žiarovky sa plnia aj halogénovými plynmi (pozri [[halogénová žiarovka]]).
Žiarovka spotrebuje len časť [[príkon]]u na svetlo. 92% energie je vyžiarené v iných [[elektromagnetické spektrum|spektrách]] a ako [[teplo]].
Štandardné žiarovky sa vyrábajú v hodnotách [[príkon]]u 25, 40, 60, 75, 100 a 150 [[watt]]ov (W). [[Svetelný tok]] klasickej žiarovky je pre 25W žiarovku 230 [[lúmen (jednotka)|lm]], 100W 1300 lm. Merný výkon žiarovky vyjadrujúci jej účinnosť (pomer svetelného toku a príkonu). Pre 25 W žiarovku je 9,2 lm/W, pre 100 W je 13 lm/W. Silnejšie žiarovky majú teda vyššiu účinnosť.
Priemerná životnosť žiaroviek je približne 1000 h. Sklená banka má dve základné úpravy - číru a matnú. Prvá poskytuje ostré, druhá rozptýlené svetlo. Žiarovky sa vyrábajú aj pre dekoratívne účely - v rôznych farbách a tvaroch. Na elektrickú sieť sa pripájajú pomocou normalizovaného kovového závitu E 27 alebo E 14.
Dnes sú [[Nahradzovanie žiaroviek|žiarovky nahrádzané]] (z dôvodu dlhšej životnosti a lepšej energetickej účinnosti) [[výbojka]]mi alebo [[žiarivka]]mi. V poslednom období sa začínajú presadzovať [[LED|LED diódy]].
Zo žiarovky sa neskôr vyvinula [[elektrónka]], ktorá bola základom [[elektronika|elektronických]] prístrojov až do vynálezu [[tranzistor]]a.
== Efektivita rôznych druhov žiaroviek ==
{{Porovnanie žiaroviek}}
== Pozri aj ==
* [[Halogénová žiarovka]]
* [[Výbojka]]
* [[LED]]
== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Žiarovka|commonscat=Incandescent light bulbs}}
[[Kategória:Žiarovky| ]]
{{Link GA|de}}
| 