Spiš (región): Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 15 bajtov ,  pred 6 rokmi
fafa
(Reverted 1 edit by 87.197.21.137 (talk). (TW))
(fafa)
 
== Súčasnosť ==
=== DelenieJelenie ===
Región Spiša sa konvenčne delí na tri časti:
* ''Dolný Spiš'' (súčasné okresy [[okres Spišská Nová Ves|Spišská Nová Ves]] a [[okres Gelnica|Gelnica]])
Napriek tomu, že Spiš bol v minulosti bohatým regiónom, dnes sa potýka s ekonomickými problémami, najmä s vysokou nezamestnanosťou,ktorá však postihuje hlavne rómske obyvateľstvo. Najnižšiu nezamestnanosť majú okresy Stará Ľubovňa (11,5% nezamestnanosť) a Poprad (10%). Každým rokom sa však ekonomická situácia výrazne zlepšuje, hlavne príchodom zahraničných investorov (Whirlpool v Poprade, Embraco v Spišskej Novej Vsi, Leitner Leader v Starej Ľubovňi a iné).
 
=== Turistický ruchPuch ===
Územie Spiša ponúka množstvo turisticky atraktívnych lokalít:
* národné parky
** [[TatranskýTARZANSKY národnýNARODNý park]]Park :D na severozápade
** [[Pieninský národný park]] na severe
** [[Národný park Slovenský raj]] na juhovýchode
** hrad [[Stará Ľubovňa]], sídlo starostu zálohovaných spišských miest z poľského rodu ''Lubomirski''
*** vedľa hradu sa nachádza skanzen typickej severospišskej (rusínskej) dediny
* historické mestáCESTA :D
** [[Kežmarok]] (mestská pamiatková rezervácia)
** [[Spišská Sobota]] (mestská pamiatková rezervácia)
** [[Svit (mesto)|Svit]] - Lopušná dolina
** [[Liptovská Teplička]]
* SPROCHOVACIE KUTY :D
* kúpele
** [[Nový Smokovec]]
** [[Štrbské Pleso]]
** [[Štós]]
 
== DejinyDediny od rokušoku 1918 ==
=== Vytvorenie Česko-Slovenska ===
V roku [[1918]] (potvrdené dohodou vo Versailles roku 1918 a Trianone roku [[1920]]) sa Spiš stal súčasťou novovytvoreného [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]]. Ako je uvedené nižšie, časť územia o rozlohe 195 km² anektovalo [[Poľsko]]. Spišská stolica existovala do roku [[1923]], kedy sa stala súčasťou novovytvorenej [[Podtatranská župa|Podtatranskej župy]] so sídlom v [[Liptovský Mikuláš|Liptovskom Mikuláši]]. V rokoch [[1928]]-[[1939]] a [[1945]]-[[1948]] bolo územie bývalej Spišskej župy súčasťou ''Slovenskej krajiny'' v rámci ČSR.
Až [[10. marec|10. marca]] [[1947]] (po zdĺhavých rokovaniach) bola medzi ČSR a poľskom podpísaná dohoda zaručujúca základné práva Slovákom v Poľsku. Následne bolo otvorených 41 slovenských základných škôl a jedna stredná škola. Na začiatku [[60. roky 20. storočia|60. rokov]] však väčšina z nich bola zrušená.
 
== NárodnostiKárodnosti ==
Na severe Spiša, hlavne v bývalom okrese [[Spišská Stará Ves]], ale aj na [[Orava (región)|Orave]] a poľskom Spiši a Orave, žije malá menšina, nazývajúca sa [[Gorali]]. Rozprávajú jazykom blízkym tak [[slovenčina|slovenčine]], ako aj [[poľština|poľštine]] a obsahujúcim aj mnoho karpatizmov. Táto jazyková menšina vznikla v dôsledku troch migračných vĺn: zo Sączského regiónu a Nižného Podhalia (13. až [[17. storočie]]) ako aj Skalného Podhalia ([[18. storočie]]). Poľština/goralčina koncom [[18. storočie|18. storočia]] bolo v kostoloch a školách postupne nahradzovaná slovenčinou. Tým, že ich poľská vláda v roku [[1918]] považovala za Poliakov a tak aj vznikli požiadavky Poľska na tento región. Oni sami seba považovali za Slovákov už aspoň od 18. storočia, skutkom vyššie opísanej slovakizácie<ref>M. Gotkiewicz, Ruchy migracyjne polskich górali po południowej stronie Beskidu, "Folia Geographica - Series Geographica Oeconomica", vol. 2: 1969, s. 5-55</ref><ref>Terra Scepusiensis. Stan badań nad dziejami Spiszu", Lewocza-Wrocław 2003</ref>
V súčasnosti žijú na Spiši prevažne Slováci. Po Nemcoch, vyhnaných v r. 1945, zostalo len torzo. Etnicky nemecká je jedine obec [[Chmeľnica pri Starej Ľubovni]]. V mnohých oblastiach ich nahradili Rómovia, ktorí tvoria na Spiši 10-15% obyvateľstva, v niektorých dedinách už tvoria väčšinu (napr. Lomnička, Jurské). Na severe Spiša, v 35 obciach žijú [[Gorali]] a v 15 - Rusíni, ktorí sa však silno asimilujú.
 
== ReferencieKeferencie ==
<references />
 
* [[Zoznam obcí Spišskej župy]]
 
== ExternéExtremné odkazy ==
* [http://www.spis.sk/ www.spis.sk]
* [http://www.rajportal.com/index.php/sk/spis.page Stránka venovaná Spišu (''portál www.rajportal.com'')]
Anonymný používateľ