Zurna: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Rudko (diskusia | príspevky)
ref., iné projekty
Rudko (diskusia | príspevky)
d preklepy
Riadok 1:
[[Súbor:Zournas.jpg|right|thumb|Zurny, vľavo turecká a vpravo sýrska]]
'''Zurna'''<ref>[http://www.youtube.com/watch?v=dXlGsOHp1Fg Zvuk zurny, video na Youtube], prístup 04. november 2014</ref> (osmansky ‏سرنا‎, kurdsky zirne) je dvojitý dychový [[jazýčkový nástroj]] s výrazným, prenikavým zvukom<ref>zurna . In: ''[[Slovník cudzích slov (akademický)]]''. 2., doplnené a prepracované vyd. Spracoval kolektív autorov pod vedením V. Petráčkovej a J. Krausa. Preklad Ľ. Balážová, J. Bosák, J. Genzor, I. Ripka, J. Skladaná. Ed. Ľ. Balážová – J. Bosák. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá 2005. 1054 s. [http://slovnik.juls.savba.sk/?w=zurna&s=exact&c=J5b1&d=sssj&d=scs&ie=utf-8&oe=utf-8# dostupné online] ISBN 80-10-00381-6.</ref>, ktorý sa využíva v [[Stredná Ázia|stredoázijskej]], [[Anatólia|anatólskej]] hudbe. Ako nástroj [[Osmanská ríša|osmanskej]] vojenskej kapely sa zurna rozšírila na [[Balkán]] (Albánsko, Macedónsko, Bulharsko, Grécko), [[Kaukaz]] ([[Gruzínsko]])<ref>zurna In: [http://slovnik.juls.savba.sk/?w=zurna&s=exact&c=i0af&d=peciar&ie=utf-8&oe=utf-8# Slovník slovenského jazyka. I. A – K. Red. Š. Peciar. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo SAV 1959. 815 s.], prístup 04. november 2014</ref> a [[Blízky východ]] ([[Irak]], [[Irán|Iránu]], [[Sýria]]).
 
Zurna je pravdepodobne predchodcom európskeho stredovekého [[šalmaj]]a, z ktorého vznikol moderný [[hoboj]]. Vznikol z nej asi aj čínsky nástroj [[suona]].