Gejza Slameň: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 2 566 bajtov ,  pred 7 rokmi
chýba zhrnutie úprav
 
== Životopis ==
AbsolvovalGejza gymnáziumSlameň sa narodil v Lučatíne, v rodine štátneho horára, ako najmladšie dieťa zo súrodencov Eleny a Jozefa. Gymnázium absolvoval v Banskej Bystrici,. V rokoch [[1926]]-[[1930]]27 študoval na Učiteľskom ústave v Banskej Štiavnici. Bol učiteľom na Budči, potom na evanjelickej ľudovej škole v Ľubietovej, odkiaľ 1. septembra 1931 prešiel za správcu školy na Povrazníku, kde ako učiteľ pôsobil do roku 1946. V rokoch 1946 – 1949 opäť učil v Ľubietovej. Učiteľské povolanie spájal s verejnou prácou (počas [[SNP]] tajomník RNV a po roku [[1945]] predseda MNV vna Povrazníku) a najmä ochotníckou činnosťou. Po25. rokuaugusta [[1945]]1931 sa staloženil členom Mestského divadelného združenias Máriou v Banskej BystriciE. SpoluzakladateľŠkultéty, Stredoslovenskéhopochádzajúcou divadlaz Hornej voLehoty, Zvolene.s ktorou Neskôrmal pôsobildvoch v [[SND]]synov, kde sa okruh jeho postáv zúžil na menšieIng. úlohyarch. VoIvan filmeSlameň a(spoluator televíziiMostu stvárnilSNP najmäv epizódne postavy rázovitých dedinčanovBratislave) a Dušan ľudovýchSlameň. typov.
 
Po roku [[1945]] sa stal členom Mestského divadelného združenia v Banskej Bystrici. Ako aktívny divadelný ochotník patril k zakladateľskej generácii hercov Stredoslovenského divadla vo Zvolene, ktoré vzniklo v roku 1949. Spolu so svojimi kolegami tvoril vo zvolenskom divadle prvý, dvadsaťpäťčlenný divadelný herecký súbor. Z jeho spoluzakladajúcich kolegov spomeňme aspoň Karola Badániho, ktorý bol zároveň do roku 1953 aj prvým riaditeľom divadla, Máriu Markovičovú, Zoru Paulendovú, Ľudovíta Grešša, ktorý v rokoch 1954 – 1956 pôsobil aj ako riaditeľ divadla, L. Hritza, J. Bullovú, Angelu Jakubisovú, R. Debnárika, Valériu Čaplovú, či Ernesta Šmálika. Prvú premiéru malo zvolenské divadlo 28. augusta 1949 s inscenáciou Makar Dúbrava, od ruského autora Alexandra Kornejčuka. Inscenácia mala úspech aj na prehliadke divadelných súborov Veľká divadelná žatva v Prahe, na ktorej získala ocenenie a spolu s ňou aj piati herci, vrátane Gejzu Slameňa. Pre hercov bola táto cena o to vzácnejšie, že sa spravidla udeľovala jednému hercovi. Vo zvolenskom divadle Gejza Slameň účinkoval do roku 1952. Podľa divadelných kritikov, práve prvé tri zvolenské sezóny boli jeho najplodnejšou érou.
 
Od sezóny 1952/1953 pôsobil v činohre SND, kde sa okruh jeho postáv zúžil na menšie úlohy. Z 55 postáv, ktoré tu stvárnil, spomeňme napríklad detektíva Tvrdlíka vo Zvonovom Tanci nad plačom (1957), Tatár v Gorkého Na dne (1959) a postava Richtára v Jiráskovom Lampáši (1973), ktorú stvárnil už po odchode do dôchodku. V sezóne 1954/1955 pôsobil vo funkcii riaditeľa Krajského divadla v Nitre, dnes Divadlo Andreja Bagara.
 
Angažmán na prvej slovenskej divadelnej scéne mu prinieslo aj účinkovanie v šiestich slovenských celovečerných hraných filmoch. Vo filme a televízii stvárnil najmä epizódne postavy rázovitých dedinčanov a ľudových typov. V roku 1972 odišiel do dôchodku, no ešte aj potom účinkoval v niektorých predstaveniach. Účinkoval aj v mnohých rozhlasových inscenáciách
a rozprávkach.
 
Gejza Slameň zomrel 15. marca 1974 v Bratislave. Pochovaný je na ružinovskom cintoríne, kde je uvedený medzi významnými osobnosťami, ktoré sú pochované na tomto cintoríne.
 
== Ocenenie ==
Anonymný používateľ