Najnižšie položené doliny a kotlina jazera [[Issyk-Kuľkuľ]] boli osídlené od staroveku. Pôvodné obyvateľstvo sa živilo obrábaním pôdy, v dolinách prevažoval chov [[dobytok|dobytka]], [[ovca|oviec]] a [[kôň|koní]]. Kirgizsko obývali rozmanité [[Skýti|skýtske]] kmene, neskôr kmene iránskeho pôvodu. V hospodárskom a kultúrnom živote zohrali veľkú úlohu obyvatelia Sogdiany šírením islamu a tradícií zavlažovacieho poľnohospodárstva. V [[6. storočie|6. storočí]] po Kristovi sa kmene v oblasti spojili a vytvorili Západoturecký kaganát. Vznikli prvé mestá ([[Oš]], [[Uzgeň]]). Nájazdy [[Mongoli|Mongolov]] v 12. a 13. storočí zapríčinili sťahovanie Kirgizov z Minusinskej kotliny do oblasti [[Ťanšan]]u a ich splynutie s pôvodným obyvateľstvom. V [[19. storočie|19. storočí]] sa Kirgizsko dostalo pod nadvládu Kokandského chanátu. V 70. a 80. rokoch 19. storočia sa sem presídlili [[Dungani]] (dolina rieky Ču) a [[Ujguri]] (Aravanská dolina). Roku [[1855]] sa Kirgizi z kotliny jazera [[Issyk-Kuľkuľ]], neskôr aj z doliny rieky Ču a napokon aj južní [[Kirgizi]] v úsilí uniknúť útlaku Kokandského chanátu pripojili k cárskemu [[Rusko|Rusku]]. Do oblasti Čujskej doliny a jazera Issyk-Kuľkuľ prišli prví presídlenci z Ruska a Ukrajiny už v 19. storočí. Vtedy sa začalo rozvíjať poľnohospodárstvo, a to najmä pestovanie bavlníka a maku na lekárske účely. Ruskí prieskumníci preskúmali pohorie Ťan-šan a kirgizské obyvateľstvo v tomto období pod vplyvom [[Rusi|Rusov]] prešlo na usadlý spôsob života. Vznikli nové trhové a administratívne strediská. Skončili vojny medzi kmeňmi a rodmi. Pripojenie k cárskemu Rusku postupne ovplyvnilo kultúru a všeobecne celý život v Kirgizsku. Po revolúcii sa stala súčasťou [[ZSSR]]. Od [[5. december|5. decembra]] [[1936]] samostatnou sovietskou republikou v rámci ZSSR. V [[august]]e roku [[1991]] vyhlásilo Kirgizsko samostatnosť. Od roku [[1991]] bol prezidentom krajiny [[Askar Akajev]] až do začiatku masových protestov na jar roku [[2005]]. V júli toho istého roku vyhral prezidentské voľby veľkým rozdielom hlasov [[Kurmanbeg Bakijev]]. V roku 2010 bol [[Kurmanbeg Bakijev]] znovuzvolený za prezidenta, voľby však boli zahraničnými pozorovateľmi označené za nespravodlivé.
V [[Apríl|apríli]] [[2010]] došlo v hlavnom meste a ďalších mestách ku krvavým nepokojom, ktoré viedli k úteku prezidenta [[Kurmanbeg Bakijev|Bakijeva]] a jeho faktickému zosadeniu. Moci v štáte sa ujala dočasná vláda na člene s [[Roza Otunbajevová|Rozou Otunbajevovou]]. Na prelome jari a leta sa v krajine rozhoreli etnické nepokoje, pri ktorých bolo zabitých v mestách [[Oš]] a [[Džalalabád]] asi 100 ľudí. Nepokoje viedli k úteku asi 100 000 obyvateľov [[Uzbeci|uzbeckej]] národnosti zo svojich domovov. Asi 80 000 najprv prichýlil [[Uzbekistan]], no obe krajiny neskôr uzavreli hranice. Asi 20 000 kirgizských Uzbekov sa v súčasnosti nachádza v utečeneckých táboroch.
