Motorová nafta: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Riadok 46:
| Číslo RTECS =
| ulr =
}}
 
'''Motorová nafta''' (alebo '''nafta''', '''palivová nafta''', '''plynový olej''') je kvapalné [[palivo]] tvorené [[zmes]]ou ťažšie odpariteľných [[uhľovodík]]ov a ďalších prídavných látok. Obvyklý počet [[atóm]]ov [[uhlík]]a v jednotlivých [[molekula|molekulách]] uhľovodíkov tvoriacich základ zmesi je medzi 9 až 22.
 
Nafta sa používa ako [[palivo]] pre väčšinu [[vznetový motor|vznetových motorov]]. Najčastejšie sa vyrába hydrogenizáciou frakcií z destilácie [[ropa|ropy]].
 
== Základné vlastnosti ==
V tabuľke sú uvedené hodnoty typické pre konkrétne zloženie motorovej nafty. Pri inom zložení sa môžu hodnoty odlišovať.
{| class=wikitable
! style="background:#eee;" |Parameter
! style="background:#eee;" |jednotka
! style="background:#eee;" |hodnota
|-
|hmotnostný podiel [[uhlík]]a||kg.kg<sup>-1</sup>||'''87%'''
|-
|hmotnostný podiel [[vodík]]a||kg.kg<sup>-1</sup>||'''12,6%'''
|-
|hmotnostný podiel [[kyslík]]a||kg.kg<sup>-1</sup>||'''0,4%'''
|-
|[[hustota]]||kg.dm<sup>-3</sup>||'''0,84'''
|-
|teoreticky potrebné množstvo vzduchu||m<sup>3</sup>.kg<sup>-1</sup>||'''12,16'''
|-
|dolná [[výhrevnosť]] nafty||kJ.kg<sup>-1</sup>||'''41868'''
|-
|výhrevnosť stechiometrickej zmesi so vzduchom||kJ.m<sup>-3</sup>||'''3433'''
|-
|teplota vznietenia||°C||'''215'''
|-
|bod vzplanutia||°C||'''56'''
|}
 
== Lodná motorová nafta ==
[[Súbor:Marine diesel oil-ADR.png|150 px|náhľad|vľavo|ADR/RID lodnej motorovej nafty ]]
Lodná nafta, má spĺňať požiadavky podľa štandardu STN ISO 8217 vydaného [[1. september|1. septembra]] [[2006]]. V porovnaní s obyčajnou naftou má väčšiu hustotu a viskozitu.
 
== Ďalšie vlastnosti ==
=== Frakčné zloženie ===
[[Frakčné zloženie]] vyjadruje [[destilačná krivka]] – závislosť odpareného podielu paliva od teploty.
* teplota začiatku [[Destilácia (chémia)|destilácie]] (odparenie 10% paliva) má vplyv na bod vzplanutia paliva. Pohybuje sa v rozmedzí 170 - 210&nbsp;°C.
* teplota stredu destilačnej krivky (odparenie 50% paliva) má vplyv na tekutosť nafty. Podľa neho sa nafta delí na
** ľahkú – do 250 °C
** strednú – od 250 do 300 °C
** ťažkú – nad 300 °C
 
=== Vznietivosť ===
Vznietivosť motorovej nafty je dôležitá vlastnosť pre jej praktické uplatnenie v [[vznetový motor|vznetových motoroch]]. Charakterizuje ju tzv. prieťah vznietenia. Je to čas, ktorý uplynie od okamihu vstreknutia čiastočky nafty po okamih, keď začne čiastočka [[horenie|horieť]]. Pretože tento čas závisí od zloženia a destilačných vlastností nafty, ale aj od konštrukčných a prevádzkových parametrov motora, na porovnávanie sa v praxi zaviedol iný parameter – [[cetánové číslo]] (analógia [[oktánové číslo|oktánového čísla]] u [[benzín]]ov ). Cetánové číslo vyjadruje objemové percento cetánu v zmesi s alfametylnaftalínom, ktoré má na skúšobnom zariadení rovnaký prieťah vznietenia, ako skúšané palivo.
 
Vyššie cetánové paliva spôsobí:
* skrátenie prieťahu vznietenia
* zníženie hluku spaľovania
* zlepšenie spúšťacích vlastností motora
* zníženie usadenín a kalov v spaľovacom priestore
Príliš vysoké cetánové číslo však:
* môže prispieť k zvýšenej tvorbe exhalátov
Pre rýchlobežné motory sa odporúčajú palivá s cetánovým číslom 40 až 55.
 
=== Hustota ===
Hustota nafty meraná pri 20 °C v závislosti od jej zloženia kolíše v rozmedzí medzi 0,8 – 0,88 kg.dm<sup>-3</sup>. Nafta s väčšou hustotou má horšiu atomizáciu (rozprášenie na drobné čiastočky), ale zároveň väčšiu prieraznosť lúča. Pri rovnakom vstreknutom objeme poskytne ťažšia nafta vyšší výkon, vplyvom väčšieho množstva dodaného tepla.
 
=== Viskozita ===
[[Viskozita]] nafty meraná pri 20 °C sa pohybuje v rozsahu 2,5 – 5. 10<sup>-6</sup> m<sup>2</sup>.s<sup>-1</sup>. Nízka viskozita zhoršuje mazacie vlastnosti nafty, zvyšuje prienik nafty do skrine palivového čerpadla s následným riedením mazacieho oleja. Naproti tomu sa menej viskózne palivo lepšie rozprašuje. Palivá s vyššou viskozitou sa horšie vznecujú a majú sklon k nedokonalému spaľovaniu.
 
=== Teplota vylučovania parafínov ===
Táto teplota charakterizuje správanie nafty pri nízkych teplotách. [[Parafín]]y sa ako prvé pri klesajúcej teplote stávajú tuhými látkami, čím zanášajú palivoé potrubie a môžu spôsobiť až prerušenie dodávky paliva.
 
=== Obsah síry ===
[[Síra]] v palive a aj jej zlúčeniny po spálení spôsobujú [[korózia|koróziu]] častí motora. Preto sa v súčasnosti prechádza na produkciu nízkosírnych palív.
 
== Prísady ==
Do nafty sa pridávajú v malom množstve prídavné látky, tzv. [[aditíva]], ktoré zlepšujú jej vlastnosti. Obvykle sa pridávajú nasledovné aditíva:
* pre zabezpečenie dobrej tekutosti. Táto prísada sa pridáva sezónne, podľa čoho výrobcovia rozlišujú
** letnú naftu
** prechodnú naftu
** zimnú naftu
* na zvýšenie cetánového čísla
* [[katalyzátor (chémia)|katalyzátory]] horenia
== Zdroj ==
* Trnka J., Urban J.: Spaľovacie motory. Alfa Bratislava, 1992.
 
[[Kategória:Palivá]]