Malinovo: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
→‎História: wikilinky, preklepy
Riadok 37:
 
== História ==
Prvá písomná zmienka o obci sa datuje do roku [[1209]]. Hovorí sa o maďarskej dedine ležiacej na západe [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]], v [[Bratislavská župa (Uhorsko)|Bratislavskej župe]], Šamorínskeho okresu.
 
Jej pôda je úrodná, lesy veľmi pekné. Má dosť ovocných stromov a lúk, je v nej rozvinutý chov oviec. Hlavným zamestnaním obyvateľov je [[poľnohospodárstvo]].
 
Starý hrad obce kedysi patril mocným grófom z [[Pezinok|Pezinka]] a [[Svätý Jur|Svätého Jura]]. Neskôr sa stal majetkom arcibiskupa [[Juraj Pohronec-Slepčiansky|Szelepesényiho]], keď slúžil ako väznica mnohých kolvínskych[[Kalvinizmus|kalvín]]skych kazateľom. Arcibiskup ho neskôr dal prestavať na kaštieľ. Terajšiu podobu získal v prvej polovici [[19. storočie|19. storočia]]. Nakoniec sa kaštieľ stal majetkom grófov Apponyiovcov, ktorá bola známa svojou dobročinnosťou. Táto rodina je známa aj tým, že svoj pôvod odvádza od rodu Pech, ktorý patrí medzi 108 rodov, ktoré sem prišli ešte s Arpádom. Ich meno sa na Apponyi zmenilo roku [[1392]] Kráľomkráľom [[Žigmund (Svätá rímska ríša)|Žigmundom]]. Grófsky titul im daroval [[30. máj]]a [[1739]] kráľ [[Karol IIIVI. Habsburský|Karol III.]]
 
Gróf Albert Apponyi bol známi svojimi školskými zákonmi, ktoré tvrdo potláčali práva menšín vo vtedajšom Uhorsku. Po jeho úteku pred maďarskými [[Komunizmus|komunistami]] počas [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rád]] mu prvá [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] poskytla [[azyl]], počas ktorého žil na svojom panstve v Malinove. Po páde Maďarskej republiky rád sa vrátil do Maďarska.
Po jeho úteku pred maďarskými komunistami počas Maďarskej republiky rád mu prvá ČSR poskytla azyl, počas ktorého žil na svojom panstve v Malinove. Po páde Maďarskej republiky rád sa vrátil do Maďarska.
 
Na hrobke rodiny Apponyiovcov je postavený dnešný kostol, ktorý bol obnovený v rokoch [[1993]] až [[1994]]. Vnútri sa nachádzajú krypty grófov. Na mozaikových sklách nad oltárom je zobrazená Ježišova[[Ježiš Kristus|Ježiš]]ova [[krížová cesta]]. Na chóre[[Chór (architektúra)|chór]]e, ktorý bol vybudovaný roku [[1954]] sa nachádza nový orgán[[organ]].
 
Okolo [[Eberhard|Malinovského kaštieľa]] sa nachádza rozľahlý park. Zaujme najmä starými platanmi a buxusovými guľami z bývalej pravidelnej záhrady. Okolo kaštieľa sú pozostatky bývalej vodnej priekopy.
 
Obyvatelia obce v čase vypuknutia vojen boli celkovo maďarskej národnosti. Mobilizáciu prijalo s radosťou, považovali to za svoju vlasteneckú povinnosť. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] patrila obec [[Maďarsko#Po druhej svetovej vojne|horthyovskému Maďarsku]].
 
Pomery v obci počas vojen nemožno považovať za neznesiteľné. Odvedení zamestnanci veľkostatku, všetci bez výnimky, dostali počas celej vojny svoje dávky. Rodina, ktorá dostávala tieto dávky, z finančnej stránky pochodila lepšie, ako tá, ktorej hlava rodiny zostala doma.
 
Počet ľudí na fronte bol 154, vojnových zajatcov bolo 27. Počet padlých a tých, ktorí zomreli v dôsledku choroby získanej na bojisku bol 27. Aby sme si uctili ich pamiatku, bol roku [[1992]] postavený pamätník v kostolnom parku. Na ňom sú vyryté všetky mená padlých vojakov a zaznamenané aj to, v akej vojne bojovali.<!-- Referencia platná pre celý odsek --><ref name="historia">[http://malinovo.sk/web/z-historie.php História Malinova sa stránkach obce]</ref>
 
== Partnerské obce ==