Malinovo: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
→História: fix |
→História: wikilinky, preklepy |
||
Riadok 37:
== História ==
Prvá písomná zmienka o obci sa datuje do roku [[1209]]. Hovorí sa o maďarskej dedine ležiacej na západe [[Žitný ostrov|Žitného ostrova]], v [[Bratislavská župa (Uhorsko)|Bratislavskej župe]], Šamorínskeho okresu.
Jej pôda je úrodná, lesy veľmi pekné. Má dosť ovocných stromov a lúk, je v nej rozvinutý chov oviec. Hlavným zamestnaním obyvateľov je [[poľnohospodárstvo]].
Starý hrad obce kedysi patril mocným grófom z [[Pezinok|Pezinka]] a [[Svätý Jur|Svätého Jura]]. Neskôr sa stal majetkom arcibiskupa [[Juraj Pohronec-Slepčiansky|Szelepesényiho]], keď slúžil ako väznica mnohých
Gróf Albert Apponyi bol známi svojimi školskými zákonmi, ktoré tvrdo potláčali práva menšín vo vtedajšom Uhorsku. Po jeho úteku pred maďarskými [[Komunizmus|komunistami]] počas [[Maďarská republika rád|Maďarskej republiky rád]] mu prvá [[Prvá česko-slovenská republika|ČSR]] poskytla [[azyl]], počas ktorého žil na svojom panstve v Malinove. Po páde Maďarskej republiky rád sa vrátil do Maďarska.
Na hrobke rodiny Apponyiovcov je postavený dnešný kostol, ktorý bol obnovený v rokoch [[1993]] až [[1994]]. Vnútri sa nachádzajú krypty grófov. Na mozaikových sklách nad oltárom je zobrazená
Okolo [[Eberhard|Malinovského kaštieľa]] sa nachádza rozľahlý park. Zaujme najmä starými platanmi a buxusovými guľami z bývalej pravidelnej záhrady. Okolo kaštieľa sú pozostatky bývalej vodnej priekopy.
Obyvatelia obce v čase vypuknutia vojen boli celkovo maďarskej národnosti. Mobilizáciu prijalo s radosťou, považovali to za svoju vlasteneckú povinnosť. Počas [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] patrila obec [[Maďarsko#Po druhej svetovej vojne|horthyovskému Maďarsku]].
Pomery v obci počas vojen nemožno považovať za neznesiteľné. Odvedení zamestnanci veľkostatku, všetci bez výnimky, dostali počas celej vojny svoje dávky. Rodina, ktorá dostávala tieto dávky, z finančnej stránky pochodila lepšie, ako tá, ktorej hlava rodiny zostala doma.
Počet ľudí na fronte bol 154, vojnových zajatcov bolo 27. Počet padlých a tých, ktorí zomreli v dôsledku choroby získanej na bojisku bol 27. Aby sme si uctili ich pamiatku, bol roku [[1992]] postavený pamätník v kostolnom parku. Na ňom sú vyryté všetky mená padlých vojakov a zaznamenané aj to, v akej vojne bojovali.<!-- Referencia platná pre celý odsek --><ref name="historia">[http://malinovo.sk/web/z-historie.php História Malinova sa stránkach obce]</ref>
== Partnerské obce ==
|