Sokrates: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Doplnenie krátkeho zhrnutie filozofie a Skoratovej metódy.
Riadok 28:
Sokratova účasť na ťaženiach nebola náhodná – po dosiahnutí základného vzdelania bol vychovávaný k fyzickej zdatnosti. Zaoberal sa však aj [[hudba|hudbou]], [[gramatika|gramatikou]], [[geometria|geometriou]] a [[aritmetika|aritmetikou]]. Mal silné [[morálka|morálne]] [[kvalita|kvality]] – bol známy svojou čestnosťou, nepodplatiteľnosťou v spoločenských funkciách a dôsledným dodržiavaním svojich povinností.
 
== Filozofia ==
== Filozofia<ref>SAPÍK, M.: Filosofie: Kapitoly z filosofie, dějin filosofie a antropologie. Praha: Univerzita Jana Amose Komenského, 2007. ISBN 978-80-86723-33-4</ref> ==
Sokratovo učenie sa začína významným procesom premeny obrazu filozofie ako univerzálneho syntetického celku a predstava filozofa ako univerzálneho vedca. Podľa Sokrata filozof nemá dokonca ani nesmie byť vševediaci. To čo má filozofa predovšetkým zaujímať, to je človek a jeho svet ľudských vecí.
 
Riadok 37:
Zrod dialektiky ako vedomej filozofickej metódy sa začína až od Sokratovho učenia dialógu. Tento dialóg je založený na tom, že každý názor sa môže prijať, ale predtým sa musí podrobiť rozboru s odkrytím jeho hraníc i nevedomosti toho, kto vypovedal, a to všetko je súborne konfrontované nielen s osobnou skúsenosťou ale i s hľadaním jeho objektívneho obsahu. tak sa ukazuje problém v pohybe, neustále sa vynárajú nové a nové názory pre a proti, čím si filozofiu človek stále uvedomuje hlbšie sám seba a naráža na svedomie, ako zosobnenie vnútorného mravného princípu. Hlas svedomia môžeme chápať ako nejaký maják ľudskosti.
 
Sokratova metóda má prioritný teoreticko-praktický význam so zameraním na rozvinutie osobného vedomia a zodpovednosti.<ref>SAPÍK, M.: Filosofie: Kapitoly z filosofie, dějin filosofie a antropologie. Praha: Univerzita Jana Amose Komenského, 2007. ISBN 978-80-86723-33-4</ref>
 
== Sokratova metóda<ref>PIAČEK - KRKAVČÍK. Otvorená filozofická encyklopédia. 1999. [online.]==
[cit.201-10-29]. Dostupné na: <http://ii.fmph.uniba.sk/~kravcik/filit>.</ref> ==
= '''dialektika''' čiže rozhovor, spočívajúci v analýze pojmov, v ktorom sa mali prostredníctvom definície ustáliť pojmy so všeobecnou platnosťou. Táto metóda bola dvojaká: negatívna a pozitívna.
 
Negatívna metóda sa zakladala na irónii (zosmiešňovanie chvastúňov, dovedenie ich k sebakritike, príprava žiakov na hľadanie toho, čo ešte nevedia) a na dialektike (kladenie otázok, analýza odpovedí ďalšími otázkami a privedenie žiakov k tomu, že museli uznať nesprávnosť dovtedajších svojich tvrdení). Pozitívna metóda spočívala v duševnom pôrodníctve čiže v takom kladení otázok a usmerňovaní odpovedí žiakov, že sa nakoniec dosiahla základná definícia pojmu. V oboch etapách sa používala indukcia ako odvodzovanie všeobecného pojmu z jednottivých konkrétnych príkladov. S indukciou sa spájala dedukcia, pri ktorej sa zo získaného všeobecného pojmu alebo definície vyvodzujú konkrétne závery. Sokrates sa svojou metódou neusiluje dosiahnuť nové vedomosti, ktoré by sa opierali o pozitívnu skúsenosť, ale sa usiluje iba o znalosť všeobecných pojmov, ktoré sú preňho kritériom pravdy.
 
Bola to metóda skúšania ľudí, vytrhávania ich z vonkajšieho sveta a uzatvárania do primerane usmernenej autorefelxie.<ref>PIAČEK - KRKAVČÍK. Otvorená filozofická encyklopédia. 1999. [online.]
[cit.201-10-29]. Dostupné na: <http://ii.fmph.uniba.sk/~kravcik/filit>.</ref> ==
== Názory na Sokrata ==