Ropa: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d revert |
Bez shrnutí editace |
||
Riadok 2:
[[Súbor:Petroleum cm05.jpg|náhľad|Ropa]]
'''Ropa''' (ďalšie názvy pozri nižšie) je horľavá
Je dôležitou [[nerastná surovina|nerastnou surovinou]] a významnou ekonomickou [[Komodita|komoditou]]. Hodnota ropy stúpa po chemickej úprave, kedy sa z nej vyrábajú kvapalné [[palivo|palivá]], [[rozpúšťadlo|rozpúšťadlá]] a [[mazadlo|mazadlá]]. Vznikla pravdepodobne rozkladom zvyškov uhynutých [[rastlina|rastlín]] a [[živočích]]ov. Nachádza sa vo vrchných vrstvách [[zemská kôra|zemskej kôry]], kde je väčšinou viazaná na [[usadená hornina|usadené horniny]] najčastejšie v oblasti kontinentálnych [[šelf]]ov. Je základnou surovinou [[chemický priemysel|petrochemického priemyslu]]. Náleziská ropy ([[rezervoár (geológia)|rezervoáre]]) sa najčastejšie nachádzajú pod nepriepustnými [[vrstva (geológia)|vrstvami]], v hĺbkach až do {{km|8|m}} pod zemským povrchom. Ropa pri [[ťažba nerastných surovín|ťažbe]] alebo vyviera pod tlakom – ťažba samotokom, alebo sa čerpá – mechanizovaná ťažba. Vyskytuje sa spoločne so [[zemný plyn|zemným plynom]] a vodou. Z hľadiska slovenskej legislatívy je radená medzi vyhradené suroviny<ref>{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.vyvlastnenie.sk/predpisy/bansky-zakon/ |titul=Banský zákon – Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva |vydavateľ=vyvlastnenie.sk |dátum vydania=15. júl 2009}}</ref>.
Riadok 63:
* [[metagenéza (ropa)|metagenéza]] – prebieha od teploty 125 °C a hĺbky viac ako {{km|4|m}}. Je posledným štádiom vývoja organickej hmoty, pri ktorom už nedochádza k vzniku ropy ale iba suchého [[zemný plyn|zemného plynu]].
Niektoré organické zlúčeniny sa napriek tomu zachovávajú takmer bezo zmeny, napríklad [[porfyrín]]y, ktoré sú derivátmi [[chlorofyl]]u. Ropa je po dozretí v hornine veľmi rozptýlená. V dôsledku rozdielu hustôt a všesmerného tlaku však uhľovodíky z materskej horniny migrujú, väčšinou smerom k povrchu. Migráciu umožňujú okolité priepustné horniny. Veľmi vhodné sú hlavne [[pieskovec|pieskovce]], ktoré majú vysokú [[pórovitosť]]. Migrácia uhľovodíkov pozdĺž priepustných [[vrstva (geológia)|vrstiev]] z materskej horniny cez kolektor do [[rezervoár (geológia)|rezervoára]] v poréznych horninách sa nazýva primárna migrácia. Uhľovodíky môžu cez horninové prostredie prenikať až k povrchu, kde zoxidujú alebo iným spôsobom degradujú. Po dosiahnutí zemského povrchu sa prchavé (tekuté) zložky ropy odparia a na mieste zostanú pevné [[vosk]]y a [[asfalt]]<ref name="geology.cz">{{Citácia elektronického dokumentu|url=http://www.geology.cz/app/encyklopedie/term.pl?ropa|titul=On-line geologická encyklopedie|vydavateľ=geology.cz|dátum vydania=15. júl 2009}}</ref>. Zachová sa iba tá ropa, ktorá sa zachytí do [[pasca (geológia)|pascí]]. Takéto pasce môžu byť tvorené nepriepustným nadložím (tzv. litologická pasca), najmä [[íl]]y alebo [[evaporit]]y; alebo v dôsledku vhodných tektonických podmienok (tzv. štruktúrna pasca), rôzne [[zlom (geológia)|zlomy]] a [[vrása|vrásy]], hlavne [[antiklinála|antiklinály]]. V pasci sa prchavé uhľovodíky oddeľujú v podobe zemného plynu a tvoria najvyššiu časť ropného ložiska<ref name="geology.cz"/>.
Dôležitým faktorom zachovania ropy v pasciach sú tiež stabilné geologické podmienky. Po zachytení už nemôže dôjsť k zvyšovaniu teploty ani komplikovanejšej tektonickej aktivite, ktorá by mohla spôsobiť nárast teploty a [[metamorfóza (geológia)|metamorfózu]], výzdvih, [[zvetrávanie]]<ref name="Rojkovič et al., 2006"/> alebo jednoducho dezintegrovať pascu tak, že z nej ropa začne unikať.
| |||