Vištuk: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
doplnenie
Revízia 5894506 používateľa 188.121.190.44 (diskusia) bola vrátená
Riadok 50:
[[Prvá písomná zmienka]] o Vištuku pochádza z roku [[1244]] z kráľovskej listiny uhorského kráľa Bela IV. Zmyslom tejto listiny ktorej originál sa nedochoval bolo povolenie pre šľachticov Farkaša a Dávida postaviť kostol na počesť kráľovej sestry sv. Alžbety Durínskej. Tento kostol sa mal stavať v obci Kaplná a zároveň tak mala vzniknúť aj nová farnosť, do ktorej kráľ Belo IV. určil, že by mal patriť aj Vištuk. Toto privilégium malo byť ako výraz vďaky za služby oboch šľachticov, ktoré vykonávali pre jeho sestru, keď sa vydala do Durínska. Je však nevyhnutnosťou uviesť, že rok 1244 nepoukazuje na vznik obce. Je teda pravdepodobné, že pred vyhotovením listiny Vištuk existoval už veľmi dlhú dobu. V tejto listine sa Vištuk spomína ako Vyscha. Je to prvé známe pomenovanie tejto obce.
 
V listine sa taktiež uvádza, že Vištuk patril v tej dobe šľachticovi, zemepánovi – Tiburciovi. O tomto šľachticovi nemáme veľa poznatkov. Len to, že bol jobbagiónom na Bratislavskom hrade. Jobbagióni boli šľachtici-zemani, ktorí vykonávali strážnu vojenskú službu na Bratislavskom hrade. Ako odmenu za vernosť dal kráľ Tiburciovi územie Vištuka. Z  neskorších  listín  sa  dozvedáme,  že  dedinu  vlastnil  neskôr  jeho  syn Tomáš, ktorý sa o dedičstvo  a po otcovi v podobe Červenokamenského panstva a priľahlých dedín delil s bratom Petrom. No Tomášovi bola  ňom zasa jeho časť v roku 1296 z trestu odňatá potomkovia. Listina tiež dosvedčuje, že Vištuk patril do obvodu Bratislavského hradného panstva. Z listiny sa dá vyvodiť, že dedina musela jestvovať dávno predtým, než bola darovaná Tiburciovi. Dediční vlastníci – Tiburciovci nedali dedine pomenovanie. Tá ho už mala skôr a obyvatelia ho mali tak zafixované, že pretrvalo stáročia.
 
Za takmer 770 rokov histórie Vištuka – nám známej, prešla obec mnohými zmenami názvu.