Confessio Heptapolitana: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Addbot (diskusia | príspevky)
d Bot: Odstránenie 1 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q11773656)
Slav Sepo (diskusia | príspevky)
rozšírenie, zdroje
Riadok 1:
'''Confessio Heptapolitana''' (tiež '''Confessio Montana''', či '''Confessio Montanarum Civitatum''')bolo reformované vierovyznanie, prijaté v roku [[1559]] siedmimi stredoslovenskými banskými mestami ([[Banská Belá]], [[Banská Bystrica]], [[Banská Štiavnica]], [[Kremnica]], [[Ľubietová]], [[Nová Baňa]], [[Pukanec]]) podľa vzoru [[Confessio Pentapolitana|Pentapolitany]]. Toto vyznanie bolo prejavom umiernenej [[protestantizmus|protestantskej]] [[reformácia|reformácie]], ktorá sa navonok vyznačovala prijímaním pod obidvoma spôsobmi, zavedením [[nemčina|nemčiny]] alebo [[čeština|češtiny]] ako bohoslužobného jazyka, povolením sobášov pre kňazov a zjednodušením bohoslužieb a výzdoby kostola.
 
Banské mestá ako reakciu na presádzanie záverov Tridentského koncilu ostrihomským arcibiskupom Mikulášom Oláhom, požiadali Ulbricha Cibikulariusa z Banskej Štiavnice o vypracovanie vierovyznania neskôr známeho ako ''Confesio Montana''
Na tretej synode banských miest zvolanej do Banskej Štiavnice reagovali zúčastnení vypracovaním úplného vierovyznania, ktoré by potvrdzovalo, že jeho tvorcovia si zakladajú na Písme Svätom, aby tak získali pevnejší právny základ. Vychádzali z [[Confessio Pentapolitana]]. Zostavením vierovyznania bol poverený štiavnický farár [[Ulrich Kammerhnecht Cubicularius]], ktorý pochádzal z [[Bruchsal]]u v [[Badensko|Badensku]] pri [[Rýn]]e.“ Toto vierovyznanie je oproti prvému obšírnejšie, ostrejšie a skoro dvakrát rozsiahlejšie.
Hned začiatkom nasledujúceho roku vierovyznanie predložili kráľovi aj ostrihomskému arcibiskupovi na schválenie s prosbou aby ich nechali na pokoji. [[Ferdinand I.]] však žiadosť zamietol a arcibiskup [[Mikuláš Oláh]] vykonal s Kacírskimi farármi súdy, týchto vyobcoval z cirkvi, ich majetky z zhabal.
 
== Zdroje ==
* ADAMČÍKOVÁ, Ľudmila: Lexikón slovenských dejín. vyd. Bratislava, SPN 1999. 381 s.
* MANNOVÁ, Elena: Krátke dejiny Slovenska. Bratislava: HÚ SAV, 2003, ISBN 80-88880-53-X, 370 s.
* VESELÝ, Daniel: Dejiny kresťanstva a reformácie na Slovensku. Liptovský Mikuláš: Tranoscius, 2004, ISBN 80-7140-221-4, 384 s.
* PETRÍK, Borislav (ed.). Evanjelická encyklopédia Slovenska. Bratislava, BoPo, 2001, ISBN 80-968671-4-8, 448 s.
 
{{Kresťanský výhonok}}