Dubnícke bane: Rozdiel medzi revíziami

'''SlovenskéDubnícke opálové bane''' sú medzinárodne významná lokalita pri obci [[Červenica]] v okrese [[Okres Prešov|Prešov]], nálezisko ojedinelých drahých [[opál]]ov.

[[Opál]] je amorfná kryštalická látka tvorená SiO₂ a premenlivým podielom vody. Existuje niekoľko druhov opálu, ale medzi najvzácnejšie patrí zriedkavý drahý opál a to najmä pre tzv. opaliscenciu, esteticky hodnotnú hru červených, oranžových, zelených a modrých farieb.<ref>Klein, C., 2006: ''Mineralógia.'' Oikos-Lumon, Bratislava, 658 s.</ref> Drahý opál sa vyskytuje aj na niekoľkých ďalších ale menej významných náleziskách v Slanských vrchoch. [[Opál]] je viazaný na výplne puklín a dutínydutín v [[andezit]]och a bol sprevádzaný mliečnym opálom, [[hyalit]]om, [[markazit]]om, [[antimonit]]om, [[limonit]]om, [[alunogén]]om, [[barit]]om, [[kašparit]]om, [[halotrichit]]om a ďalšími minerálmi.

Bane boli známe po celom svete už od konca 16. storočia pre drahý opál, ktorý sa v nich ťažil. Je možné, že tu bol opál ťažený už počas rímskej doby. Slovenský drahý opál si zvlášť obľúbili členovia rodiny cisára Napoleona. Cisárovná Jozefína nosila najslávnejší opál [[Oheň trójsky]]. Najväčší opál menom [[Harlekýn]] našli v roku 1775 na dne potoka v osade [(Červenica)]. Vážil 600 gramov a ohodnotili ho na 700 tisíc [[Holandský gulden|holandských guldenov]]. Dnes je uložený v [[Naturhistorisches Museum Wien|prírodovednom múzeu]] vo Viedni.

Slovenské opálové bane až do objavenia nálezísk opálu v [[Mexiko|Mexiku]] a [[Austrália|Austrálii]] v 19. storočí boli jedinou ťaženou lokalitou na svete. Z dôvodu povojnových rokov a zlej ekonomickej situácie ukončili ťažbu v roku 1922 na Libanke a ostatných banských poliach. Zlatý vek opálových bani pri obci [[Červenica]] dnes pripomína zrekonštruovaný vchod do štôlne Jozef. V centre [[Prešov]]a sú opály vložené aj do ciferníka hodín, ktoré sú na priečelí budovy vedľa Mariánskeho súsošia. Opály sú uložené v Caraffovej väznici v Prešove - stála výstava s názvom " Prešov mesto Opálu".

Po roku [[1989]] vznikli viaceré subjekty, ktoré sa snažia o komerčné využitie lokality, či už formou obnovenia ťažby opálu, alebo rozvoja turizmu. Dňa 19. mája 2010 bola založená spoločnosť Opálové bane Libanka, s.r.o. v Prešove. Táto spoločnosť sa zlúčila so spoločnosťou Opálové bane a brusiarne, s.r.o., Floriánova 3201/12, Prešov 080 01, dňa 13. apríla 2011. Spoločnosť Opálové bane Libanka, s.r.o. dostala povolenie na banskú činnosť - ťažbu opálu v DP Červenica dňa 21. mája 2012. Ťažba drahého opálu začína na halde Viliam s názvom Monika. Ťažba bola obnovená touto spoločnosťou v októbri 2012 po viac ako 90 rokoch od ukončenia ťažby po poslednom nájomcovi francúzskom konzorciu Bittner-Belangenay.

Ťažba na lokalite Libanka v dobývacom priestore (DP) Červenica sa začala 18. októbra 2012 na halde Viliam povrchovým dobývaním.<ref name="sme1">{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Po 90 rokoch sa na Dubníku znova začína ťažiť opál | autor = Anna Košuthová | vydavateľ = sme.sk | url = http://presov.korzar.sme.sk/c/6573567/po-90-rokoch-sa-na-dubniku-znova-zacina-tazit-opal.html | dátum vydania = 2012-10-19 | dátum prístupu = 2012-10-19 }}</ref> V Prešove - Caraffovej väznici bola otvorená stála výstava Slovenského opálu, zameraná na dejiny opálových baní a súčasnosť. Výstava je sprístupnená pre verejnosť od 1. októbra 2013.