Dlhé diely: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Human. (diskusia | príspevky)
Bez shrnutí editace
Riadok 10:
 
== Polohopis ==
'''Dlhé diely''' sa nachádzajú v mestskej časti [[Karlova Ves]]. Sú orientované v západnej časti [[Bratislava|Bratislavy]] v kopcovitom teréne v blízkosti hraníc s [[Rakúsko|Rakúskou republikou]] (od Rakúska ich oddeľuje len [[Dunaj]]). Je z nich výhľad na [[Bratislava|Bratislavu]] a [[Hainburg]]. Dlhé diely sa začínajú na začiatku [[Malé Karpaty|Malých Karpát]] a vďaka tomu je terén Dlhých dielov veľmi kopcovitý. Hneď nad Dlhými dielmi začína [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty]].<br />
 
Dlhé diely hraničia s [[Devín]]om, a [[Dúbravka (Bratislava)|Dúbravkou]].
 
Řádek 17 ⟶ 18:
 
== Parky, lesy, flóra, fauna ==
'''Dlhé diely''' patrili medzi bohatú časť, v ktorej bol dostatok zelene a aj dostatok trávnatej plochy. V poslednom čase však zeleň chýba – najmä kvôli rozsiahlym stavebným projektom, keďže výstavba nebola regulovaná. Na konci Dlhých dieloch sa nachádza jezuitský les, na dvoroch medzi panelovými domami sú trávnaté plochy a množstvo vysadených stromov rôzneho druhu. K flóre a faune Dlhých dielov možno zaradiť aj [[Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty|Chránenú krajinnú oblasť Malé Karpaty]].
 
== Ulice a námestia ==
[[Súbor:Dlhe Diely - Detské ihrisko.jpg|náhľad|Detské ihrisko a v pozadí kovové prvky slúžiace ako dekorácia]]
Hlavným centrom Dlhých dielov je pešia zóna tiahnúca sa od '''Ulice Ľudovíta Fullu''' až po Cikkerovu ulicu. Jej hlavným bodom je námestie pred supermarketom Billa, kde sú lavičky, občerstvenie a aj posedenie. Na lampách sú povesené okrasné živé kvety a vyššie sú vysadené stromy. Na tomto námestí sú zaujímavé hlavne kovové prvky rôznych tvarov. Na Dlhých dieloch sú ulice pomenované hlavne po významných osobnostiach. Taktiež sú tu tri ulice s menami Dlhé diely – od I až po III. Na týchto uliciach sa nachádzajú hlavne rodinné domy, ktoré stoja v blízkosti panelových, a tak tvoria zaujímavé architektonické riešenie. Z významných mien ulíc tu nájdete napr. '''Ulicu Ľudovíta Fullu''', '''Jamnického ulicu''' alebo '''Ulica Hany Meličkovej'''.
 
== Vzdelávacie inštitúcie ==
Pri stavbe Dlhých dielov sa počítalo aj s tým, že bude nedostatok škôl, a preto sa tu postavili až tri základné školy. Z toho dve, '''Základná škola Alexandra Dubčeka''' a '''Základná škola Jána Amosa Komenského''', sa v roku [[2004]] spojili. Do priestorov školy sa v roku [[2006]] nasťahovalo súkromné gymnázium Esprit, ktoré si od školského roku [[2009]]/[[2010]] prenajalo časť budovy bývalej Základnej školy Jána Amosa Komenského. V roku 2007 sa do budovy nasťahovala aj Súkromná základná škola pre žiakov s intelektovým nadaním CENADA. Od školského roku 2014/2015 CENADA rozšírila svoju ponuku aj o 8-ročné gymnázium pre intelektovo nadaných žiakov. Za školou je veľký športový areál, pri ktorom čoskoro pribudne aj viacúčelová športová hala.<br />
 
Treťou školou (po spojení škôl A. Dubčeka a J.A. Komenského sa stala druhou v poradí) je '''Základná škola Veternicová 20'''. Táto škola sa začala stavať ešte počas výstavby sídliska Dlhé diely no dokončená bola až okolo roku [[2002]]. Tým pádom sa stala aj jednou z najnovších škôl v Bratislave, ale jej negatívami je hlavne malý areál, malé priestory a menšia vybavenosť.<br />
Taktiež tu nájdeme niekoľko materských škôlok.
 
Neďaleko Dlhých dielov sa v starej Karlovej Vsi nachádza aj stredná škola, a to '''Gymnázium Ladislava Sáru''', ktoré má všeobecnovzdelávacie zameranie, ale aj bilingválne s jazykom talianskym.
 
== Architektúra ==
Řádek 53 ⟶ 55:
 
== Doprava ==
Najväčším problémom tohto sídliska je doprava. Nakoľko je situované v kopcovitom teréne, v zime je pri hustejšom snežení väčšinou neprejazdné. Do roku [[2006]] tu jazdili len krátke [[autobus]]y, ktoré kapacitne nestačili už koncom [[90. roky 20. storočia|90-tych rokoch]]. Na Dlhé diely boli už od začiatku plánované [[trolejbus]]y a tento zámer sa podarilo naplniť až v roku [[2006]], kedy tu začali premávať prvé trolejbusy. Sú to trolejbusy [[Škoda 25Tr]] a ako prvé na [[Slovensko|Slovensku]] mali duálny pohon – a to elektrický a dieselový. Trolejbusy sú v prednej časti nízkopodlažné, v zadnom kĺbe majú jeden schod. Ich trať je jedinečná aj tým, že nie je napojená na ostatnú trolejovú sieť. Toto napojenie sa len plánuje a jeho realizácia je ešte vzdialená. Pri plánovaní [[metro (podzemná železnica)|metra]] sa myslelo aj na Dlhé diely a malo tu mať jednu alebo dve zástavky. Nakoľko sa metro v Bratislave nevybudovalo a v najbližších tridsiatich rokoch sa ani neplánuje, Dlhé diely budú závislé len od trolejbusovej dopravy.<br />
 
Problémom automobilovej dopravy sú hlavne ranné kolóny a nevybudovaný BUS pruh, takže v kolónach stoja aj trolejbusy. V minulosti plánovali vybudovať BUS pruh od zástavky Hany Meličkovej až po Molecovu, ale doteraz sa tak nestalo.