Mníchovská dohoda: Rozdiel medzi revíziami

'''Mníchovská dohoda''' (iné názvy: '''Mníchovská zmluva, Mníchovský diktát, Mníchovská zrada''') bola zmluva podpísaná 30. septembra 1938 o 2:30 [[Stredoeurópsky čas|SEČ]] (dohodnutá 29. septembra)<ref>Henrik Eberle, Matthias Uhl: Kniha Hitler, Ikar, Bratislava 2006, s.71</ref>, podľa ktorej Česko-Slovensko odstúpilo Nemecku pohraničné územie osídlené prevažne Nemcami. Zmluva je podľa medzinárodného práva neplatná od samého začiatku. Vo svetovej politike to bol dovtedy najväčší prejav politiky [[appeasement]]u (politiky ústupkov).

 

Po vzniku [[nacistické Nemecko|Tretej ríše]] a nástupe [[Adolf Hitler|Adolfa Hitlera]] k moci sa začalo schyľovať k [[Druhá svetová vojna|2. svetovej vojne]]. Svetové mocnosti vedeli, že Hitler bude žiadať územia. Na to Hitler využíval aj Nemcov žijúcich mimo územia Nemecka. V roku [[1935]] zo zdravotných dôvodov odstúpil [[Tomáš Garrigue Masaryk]]. Prezidentom [[Česko-Slovensko|Česko-Slovenska]] sa stal [[Edvard Beneš]]. V roku 1938 bol tiež anšlus, pripojenie Rakúska k Nemecku - hoci to [[Versaillská zmluva (1919)|Versaillská zmluva]] zakazovala. V roku [[1938]] začal Hitler požadovať od Česko-Slovenska, aby Nemecku odstúpilo [[Sudety (región)|Sudety]]. Nemecko na to využívalo Nemcov žijúcich v Česko-Slovensku, ktorí tvrdili, že sú diskriminovaní. To bol argument na pripojenie týchto území k Ríši.

 

Hitler pricestoval v roku 1938 do Karlových Varov na zjazd Sudetonemeckej strany a tam mal prejav o tom, že Nemecko musí ochraňovať práva Nemcov žijúcich v zahraničí. Návrh o Sudetoch odovzdal česko-slovenskej vláde, ktorá ho odmietla. Prispelo to k vyostreniu situácie. Po niekoľkých týždňoch sa Hitler stretol s [[Neville Chamberlain|Chamberlainom]] a vyzval ho, aby pomohol vyriešiť tento problém. Ten vyslal do Česko-Slovenska lorda [[Walter Leslie Runciman|W. Runcimana]], ktorý mal za úlohu vyhodnotiť situáciu. Nemci v Česko-Slovensku vyjadrili nespokojnosť, ktorú Runciman interpretoval po príchode do Británie Chamberlainovi.

 

 

 

V dňoch 29.-30. septembra 1938 zvolali v [[Mníchov]]e Spojené kráľovstvo, Francúzsko, [[Nemecko]] a [[Taliansko]] konferenciu, kde sa rozhodlo o osude Česko-Slovenska. Na rokovaní sa priamo nezúčastnili predstavitelia Česko-Slovenska, iba čakali vo vestibule budovy na výsledky.

Rozhodlo sa o odstúpení sudetských území Nemecku. V Sudetoch boli aj strategické suroviny pre vojenský priemysel.

 

* [[Sudetonemecká strana]] (K. Henlein)

* [[Karpatonemecká strana]] (F. Karmasin)