Septizonium: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d →Zdroje |
d úprava citácie |
||
Riadok 18:
Pôvod jej mena je nejasný; podľa jednej verzie bola pomenovaná po siedmich planetárnych božstvách ([[Saturn (boh)|Saturn]], [[Hélios]], [[Mars (boh)|Mars]], [[Merkúr (boh)|Merkúr]], [[Jupiter (boh)|Jupiter]], [[Venuša (bohyňa)|Venuša]]), ktorých sochy sa v budove nachádzali; podľa inej teórie jej meno znamená, že budova bola rozdelená na sedem častí. Stavba nemala žiaden praktický účel; slúžila ako [[nymfeum]], t.j. miesto zasvätené nymfám a vyznačovala sa veľmi dekoratívnou, bohato zdobenou fasádou.
Septizonium stála na južnom úpätí [[Palatino|Palatína]] na mieste, kde známa [[Via Appia]] sa z východnej strany primkýnala k [[Circus Maximus|Cirku Maximu]]. Malo rozmery asi 90 m (na šírku) a skladalo sa z troch radov stĺpov nad sebou.<ref name="enc-arc">nymfeum. In:
| priezvisko = Novotný
| meno = Bohuslav
| odkaz na autora =
| spoluautori = et al.
| titul = Encyklopédia archeológie
| odkaz na titul = Encyklopédia archeológie
| vydanie = 1
| vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
| miesto = Bratislava
| rok = 1986
| počet strán = 1032
| strany = 639
}}</ref>
O jej ďalšom osude nie je veľa poznatkov. Vie sa, že v 8. storočí už bola v značne narušenom stave. K jej definitívnemu zániku prišlo počas pontifikátu [[Sixtus V.|Sixta V.]] (1585 - 1590). Počas jeho vlády Rím prechádzal mohutnou prestavbou, na ktorú však bolo treba množstvo stavebného materiálu. Preto v rokoch 1588 - 1589 prikázal „dvornému“ architektovi [[Domenico Fontana|Domencovi Fontanovi]] už i tak schátranú budovu Septizonia strhnúť a materiál z nej použiť na iné stavby.
| |||