Rímske vojsko: Rozdiel medzi revíziami

Počas krízy Rímskej ríše v 3. storočí sa táto preniesla aj na Rímsku armádu. Začal sa rozpad pôvodného cisárskeho vybavenia. V tomto storočí sa zjednodušujú prilby Galea a panciere [[Lorica segmentata]]. Počas vleklej krízy, ktorá sprevádzala toto storočie a ktorá skoro zničila mocnú Rímsku ríšu nemáme skoro žiadne správy o armáde. Vieme však, že koncom 3. storočia mal [[legionár]] úplne inú zbroj. Úplne sa vyradili prilby Galea a teraz sa nosili jednoduché kovové nezdobené hrebeňové prilby, prevzaté od [[Peržania|Peržanov]]. Táto prilba chránila hlavu, krk, líca a niekedy aj nos. Loricae segmentatae sa taktiež vyradili a nahradili ich kovové a šupinové panciere, nazývané Cataphractae. Namiesto meča gladius sa teraz nosili dlhé meče typu Spatha a Semispatha. Namiesto štítu scuta sa v tej dobe používali oválne štíty s rôznymi námetmi. Nosila sa dlhá [[tunika]] rôznych farieb so sužujúcimi sa rukávmi (Stricata). Taktiež sa prestal používať [[oštep]] Pilum a [[kopija]] Hasta a namiesto nich sa používali dlhé bruchovité kopije (Angon).

 

[[Obrázok:Roman Cavalry 2 - cropped.JPG|thumb|Rímska kavaléria 2. – 3. stor. po Kr.]]

Cisár [[Dioklecián|Diocletianus]] úpne zreformoval armádu, čim zrušil organizáciu stanovenú [[Gaius Marius|Gaiom Mariom]]. Armádu rozdelil na stále hraničné posádky (Limitatensis) a na mobilnú armádu (Commitatensis). Celá neskororímska légia disponovala 500 – 1 000 mužmi, ktorí sa delili na 6 ordines, pričom 1 ordina mala 180 – 200 mužov, ktorí sa ďalej delili do dvoch centenárií (bývalá centúria).