Maroko: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
Značka: Možný vandalizmus
Riadok 66:
=== Geológia ===
Geologicky sa krajina člení na 4 oblasti, z juhu na sever sú to: Antiatlas, Meseta, Atlas a Rif. Tieto oblasti sú súčasťou [[mauretanidy|mauretaníd]], [[transsaharské pásmo|transsaharského pásma]] a v menšej miere aj [[tethýda|tethýdnej]] oblasti. Popri Atlantickom pobreží sa navyše nachádzajú [[panva (geológia)|panvy]] vyplnené [[druhohory|druhohornými]] a mladšími usadenými horninami.<ref name="Schlüter, 2008">Schlüter, T., 2008, ''Geological Atlas of Africa.'' Springer-Verlag, Berlin, s. 174 – 179</ref> Na rozdiel od väčšiny severoafrických štátov v oblasti vystupujú v hojnejšom množstve aj [[prvohory|prvohorné]] a [[prekambrium|prekambrické]] horniny, čo je dôsledkom väčšieho výzdvihu tejto oblasti.
Najstaršie kryštalinickésrackaaalinické horniny oblasti boli zvrásnené počas [[panafrická orogenéza|panafrického vrásnenia]] a majú prekambrický vek. Tvoria transsaharské pásmo, vystupujúce hlavne v oblasti Antiatlasu. Tieto horniny boli neskôr prevrásnené znovu počas mauritánského vrásnenia (ekvivalent [[hercýnske vrásnenie|hercýnsko]]). Nachádzajú sa tu preto veľkú hrúbky [[kambrium|kambrických]] až [[karbón (geochronologická jednotka)|karbónskych]] hornín, hlavne [[pieskovec|pieskovcov]], [[bridlica (sediment)|bridlíc]] a [[vápenec|vápencov]] s hojnými [[skamenelina]]mi, hlavne [[trilobit]]ov a [[graptolit]]ov<ref name="Schlüter, 2008"/>. Od skončenia mauritánskeho vrásnenia neboli niektoré oblasti viac vyzdvihované, takto vznikla aj Marocká meseta, ktorá je zarovnanou platformou pokrytou veľkými hrúbkami druhohorných a [[treťohory|treťohorných]] usadených hornín. Oblasť Vysokého Atlasu bola ovplyvnená hlavne vznikom Atlantického oceánu a s ním spojených paniev. Najvýznamnejšie z nich sú panvy [[panva Argana|Argana]], [[panva Essaouira|Essaouira]] a [[panva Doukkala|Doukkala]].<ref>Davison, I., 2005, ''Central Atlantic margin basins of North West Africa: Geology and hydrocarbon potential (Morocco to Guinea).'' Journal of African Earth Sciences, 43, s. 254 – 274</ref>
 
Najstaršie kryštalinické horniny oblasti boli zvrásnené počas [[panafrická orogenéza|panafrického vrásnenia]] a majú prekambrický vek. Tvoria transsaharské pásmo, vystupujúce hlavne v oblasti Antiatlasu. Tieto horniny boli neskôr prevrásnené znovu počas mauritánského vrásnenia (ekvivalent [[hercýnske vrásnenie|hercýnsko]]). Nachádzajú sa tu preto veľkú hrúbky [[kambrium|kambrických]] až [[karbón (geochronologická jednotka)|karbónskych]] hornín, hlavne [[pieskovec|pieskovcov]], [[bridlica (sediment)|bridlíc]] a [[vápenec|vápencov]] s hojnými [[skamenelina]]mi, hlavne [[trilobit]]ov a [[graptolit]]ov<ref name="Schlüter, 2008"/>. Od skončenia mauritánskeho vrásnenia neboli niektoré oblasti viac vyzdvihované, takto vznikla aj Marocká meseta, ktorá je zarovnanou platformou pokrytou veľkými hrúbkami druhohorných a [[treťohory|treťohorných]] usadených hornín. Oblasť Vysokého Atlasu bola ovplyvnená hlavne vznikom Atlantického oceánu a s ním spojených paniev. Najvýznamnejšie z nich sú panvy [[panva Argana|Argana]], [[panva Essaouira|Essaouira]] a [[panva Doukkala|Doukkala]].<ref>Davison, I., 2005, ''Central Atlantic margin basins of North West Africa: Geology and hydrocarbon potential (Morocco to Guinea).'' Journal of African Earth Sciences, 43, s. 254 – 274</ref>
 
Oblasť pohoria Ríf, je súčasťou mediteránnej vetvy alpsko-himalájskeho pásma a je úzko spätá so španielskou [[Bétická Kordillera|Bétickou Kordillierou]]. Tvoria ho [[trias]]ovo-[[paleogén]]ne horniny.<ref name="Schlüter, 2008"/>