Fanerozoikum: Rozdiel medzi revíziami

Odobraných 13 bajtov ,  pred 6 rokmi
typo, replaced: popis → opis, - →  –  (5), replaced:   →   (8)
(d)
(typo, replaced: popis → opis, - →  –  (5), replaced:   →   (8))
Teplota= |
}}
'''Fanerozoikum''' je [[Eón (geológia)|eón]] vývoja [[Zem]]e, v poradí posledný (trvá až do súčasnosti). Predchádzal mu eón [[proterozoikum]], pričom hranica je stanovená dohodou na obdobie prvého hromadného výskytu [[Fosília|makrofosílií]] (aj keď nálezy v poslednej dobe potvrdzujú existenciu života aj pred fanerozoikom). Časový interval trvania je 542  mil.  rokov.
 
== Rozdelenie ==
 
== Geologický vývoj ==
Fanerozoikum je poznačené vznikom a zánikom niekoľkých a s nimi spojených [[orogenéza|orogénnych]] udalostí. Koncom proterozoika došlo k rozpadu superkontinentu [[Pannotia]] a k formovaniu menších kontinentov usporiadaných približne v kruhu okolo [[rovník]]a. Neskôr (koncom [[Karbón (geochronologická jednotka)|karbónu]], približne pred 300  mil.  rokmi) došlo k ich spojeniu do [[Pangea|Pangey]]. Počas paleozoika nastali tieto orogénne udalosti:
* [[Kaledónske vrásnenie]] -  – počas periód [[ordovik]]-[[silúr]]
* [[Varíske vrásnenie|Varíske]] (alebo hercýnske vrásnenie) -  – v karbóne
* [[Uralské vrásnenie]] -  – počas [[perm (geochronologická jednotka)|permu]]
 
Posledný veľký superkontinent [[Pangea]] sa rozpadol na [[Laurázia|Lauráziu]] a [[Gondwana|Gondwanu]] koncom v [[Jura (geochronologická jednotka)|jury]] a rozpad pokračoval v [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriede]]. Približne od konca [[eocén]]u sa kontinenty nachádzajú v dnešných polohách. S rozpadom prišlo k poslednej orogénnej fáze -  – [[Alpínske vrásnenie|alpínskemu vrásneniu]], ktoré nakoniec dotvorilo dnešnú podobu Zeme.
 
[[podnebie (klíma)|Klíma]] vo fanerozoiku bola veľmi rozmanitá: od tropických období (napr. v [[Kambrium|kambriu]] alebo [[neogén]]e), až po doby ľadové v [[ordovik]]u alebo v [[pleistocén]]e. Bližší popisopis klimatických podmienok je v článkoch o jednotlivých érach, príp. periódach.
 
== Vývoj života ==
Vývoj života naberá vo fanerozoiku na obrátkach. Po ukončení globálnej [[glaciál|ľadovej doby]] ([[Zamrznutá Zem|Zem -  – snehová guľa]]) na konci [[Proterozoikum|proterozoika]] nastáva obrovský rozmach živých foriem (známy aj ako [[kambrická explózia]]). Ako už bolo spomenuté vyššie, život sa vyvinul omnoho skôr ako v fanerozoiku, ale až v tomto eóne sa začínajú hromadne vyskytovať nálezy fosílií.
 
[[Obrázok:Phanerozoic Biodiversity.svg|thumb|right|200px|Prehľad diverzity organizmov v priebehu fanerozoika.]]
=== Paleozoikum ===
V starších obdobiach to boli prevažne [[bezstavovce]], neskôr aj [[stavovce]] ([[Ryby (v najširšom zmysle)|ryby]]), a na konci paleozoika sa začínajú objavovať aj suchozemské živočíchy ([[obojživelníky]] a [[plazy]]). Veľká väčšina organizmov však na jeho konci vyhynula (77 až 96  % všetkých foriem). Táto udalosť sa označuje ako [[veľké permské vymieranie]]. Jeho príčina je stále predmetom diskusií, najpravdepodobnejšie verzie vravia o prudkej zmene klímy na konci permu.
 
=== Mezozoikum ===
Mezozoikum sa zvykne označovať aj ako doba plazov. V tomto období sa suchozemské, ale aj morské a lietajúce formy plazov hromadne rozšírili a ovládli prakticky celú planétu. Nič však netrvá večne, a tak s postupom času prišiel aj zánik dinosaurov. Na konci [[Krieda (geochronologická jednotka)|kriedy]] opäť došlo k masovému vymieraniu (približne 50  % existujúcich živočíchov). Najpravdepodobnejšia teória príčiny vymierania hovorí o dopade obrovského asteroidu s následnou zmenou [[podnebie (klíma)|klimatických]] podmienok.
 
=== Kenozoikum ===
Obdobie kenozoika sa označuje ako doba [[Cicavce|cicavcov]], ale nie je to úplne presné označenie. Prvé cicavce sa objavili už v [[trias]]e, no až s vyhynutím [[Dinosaury|dinosaurov]] prišiel ich rozmach. Aj ten prišiel po krátkom období nadvlády [[Vtáky|vtákov]] v [[paleogén]]e. Približne pred 3  mil.  rokmi sa začal aj vývoj [[Človek (Homo)|človeka]].
 
<!--
74 867

úprav