Ordovik: Rozdiel medzi revíziami

'''Ordovik''' (podľa [[Kelti|keltského]] územia ''Ordovicia'', dnešný [[Wales]]) je geologický útvar ([[Perióda (geológia)|perióda]]) staršieho [[paleozoikum|paleozoika (prvohôr)]]. Označenie zaviedol britský geológ [[Charles Lapworth]] v roku [[1879]]. Predchádzalo mu [[kambrium]] a po ňom nasledoval [[silúr]]. Ordovik sa začal sa pred 488,3  ±  1,7 miliónmi rokov, skončil sa pred 443,7  ±  1,5 miliónmi rokov. Ako spodná hranica je stanovený najnižší výskyt konodonta ''Iapetognathus fluctivagus'' nad základňou zóny výskytu druhu ''Cordylodus lindstromi'' a pod najnižším výskytom [[Planktón|planktonických]] [[Graptolity|graptolitov]]. Ako vrchná hranica je stanovený najnižší výskyt graptolitov ''Parakidograptus acuminatus'' a ''Akidograptus ascensus''.

Na konci [[kambrium|kambria]] došlo k dočasnému ústupu mora a v niektorých oblastiach i k slabej [[orogenéza|orogenéze]], ale v ordoviku sa začína obdobie významného zaplavenia pevniny morom -  – tzv. ''talasokratické obdobie''. Ordovické moria zaliali značnú časť pevninských blokov, v týchto plytkých epikontinentálnych moriach boli výborné podmienky pre život. Väčšinu pevniny ordoviku tvoril rozsiahly kontinent ''[[Gondwana]]'' na juhu a rad menších kontinentov severne, resp. severozápadne od nej. Boli to hlavne [[Laurentia]], [[Baltika]], [[Sibéria]] a [[Avalonia]].

Severne od Gondwany bola Laurentia a Baltika oddelené oceánom [[Iapetus]]. Baltiku a Avaloniu oddeľovalo [[Tornquistovo more]]. Okolo starých štítov, hlavne v severných častiach kontinentov, vznikali organogénne [[Vápenec|vápence]]. Týmito miestami pravdepodobne prebiehalo teplé rovníkové pásmo. V hlbších oblastiach (napríklad v strednej Európe, severnej [[Afrika|Afrike]] a pod.) sa ukladali pieskovo -  – ílové [[Usadená hornina|sedimenty]], hlavne [[Graptolity|graptolitové]] [[bridlica (sediment)|bridlice]]. Tieto sedimenty sú dôkazom chladnejšieho podnebia v týchto oblastiach. Južný pól sa v tej dobe nachádzal v oblasti dnešného [[Guinejský záliv|Guinejského zálivu]]. Zaľadnenie bolo v tomto období prítomné na [[Sahara|Sahare]] aj v južnej Afrike.

Z pozostatkov vtedajších oceánov, napr. v oblasti dnešného [[Český masív|Českého masívu]] sa zachovali podmorské a podpovrchové výlevy [[bázická hornina|bázických]] [[láva|láv]]. Sopečnou činnosťou bolo more obohacované o železité látky. Vyzrážaním zlúčenín [[železo|železa]], (zjavne činnosťou [[baktérie|baktérií]]) vznikli významné ložiská železných rúd, napríklad v [[Slovenské rudohorie|Slovenskom rudohorí]], stredných Čechách, [[Durínsko|Durínsku]], Severnej Amerike a inde.

Pokračoval predovšetkým vývoj bezstavovcov v ordovických moriach. Vrchol rozvoja dosiahli [[trilobit]]y, ''phacopida'' a ''lichida''. Objavili sa i prvé rybovité prastavovce -  – bezčeľustnaté ryby [[kruhoústnice]] v ordovických pieskovcoch v Severnej Amerike. Rad kambrických skupín zmizol. V strednom ordoviku sa objavil významný kmeň [[brachiopoda|ramenonožcov]] ''[[rhynochonellida]]''.

Významné postavenie mali [[hlavonožce]] najmä podtriedy [[Lodičky (taxón)|nautiloidea]], ďalej tiež [[polochordáty]] triedy ''Graptolithina'' -  – [[graptolity]] zastúpené prevažne kríčkovitými formami. Vo vhodnom plytkovodnom prostredí sa rozvíjali aj ostatné kolónové živočíchy ako [[koraly]] a kremité [[hubky]]. Paleontologicky významné sú aj [[lastúrničky]] ([[ostrakoda]]), či [[koreňonožce]] [[fusulina]]. Medzi rozvíjajúce sa [[mäkkýše]] patrili [[chitóny]] a [[čiapočkovce]].

Významnými náleziskami ordoviku sú v severnej Afrike, Severnej Amerike a v Európe [[Britské ostrovy]], južné a stredné [[Švédsko]], [[Estónsko]], severné [[Francúzsko]], [[Belgicko]], [[Durínsko]], Lužice, stredné [[Poľsko]], stredné Čechy (tzv. [[barrandien]] -  – Barrandova panva medzi mestami [[Brandýs nad Labem]], [[Kralupy nad Vltavou]], [[Kladno]], [[Stříbro]], [[Domažlice]], [[Klatovy]], [[Příbram]] a [[Český Brod]]). Na Slovensku sú ordovické vrstvy prítomné v oblasti [[Vlachovo|Vlachova]].