Terciér: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
oprava nelogickej formulácie
Vegbot (diskusia | príspevky)
typo, replaced: +/- → +/− (4), 15 mm → {{mm|15|m}}, 264-266 → 264 – 266, - →  –  (4)
Riadok 9:
 
==Zaradenie v systéme a časové hranice ==
Pojem definoval v roku [[1810]] [[Alexandre Brongniart]] resp. v roku [[1833]] [[Charles Lyell]]. Názov pochádza z označenia ''„Montes tertiarii“'' zavedeného v roku [[1759]] [[Giovanni Arduino|Giovannim Arduinom]] pre málo spevnené [[súvrstvie]] severotalianskych [[Alpy|Álp]]. Členenie na stupne používané dodnes zaviedol [[Emile Haug]] v roku 1911<ref>Andrusov, D., Samuel, O., 1985: Stratigarfický slovník Západných Karpát 2. L -  – Z. Geologický ústav Dionýza Štúra. Bratislava, 264- – 266</ref>.
 
Treťohory sa začali pred 65,5 (+/- 0,3) miliónmi rokov; táto hranica sa opiera hlavne o vyhynutie [[amonit]]ov a veľkých [[plaz]]ov, horná hranica je (v závislosti od doby definície) 2,588 miliónov (začiatok [[Ľadová doba|ľadovej doby]]<ref name="ICS 2009">{{Citácia elektronického dokumentu
| autor = International Commission on Stratigraphy
| titul = Ratification of the definition of the base of Quaternary System/Period (and top of the Neogene System/Period), and redefinition of the base of the Pleistocene Series/Epoch (and top of the Pliocene Series/Epoch).
Riadok 41:
| rowspan=3 align=center valign=center|[[Paleogén]]
| align=center valign=center|[[Oligocén]]
| align=center| 33,9 +/- 0,1
|-
| align=center valign=center|[[Eocén]]
| align=center| 55,8 +/- 0,2
|-
| align=center valign=center|[[Paleocén]]
| align=center| 65,5 +/- 0,3
|-
|}
Riadok 57:
*perióda [[paleogén]]
 
Na biostratigrafické členenie sa používa hlavne [[nanoplanktón]] a planktónne [[dierkavce]] (foraminifery) -  – [[numulity]] a iné.
 
== Geológia ==
Začiatkom treťohôr dosiahli kontinenty takmer ich dnešnú pozíciu. More [[Tethys (more)|Tethys]], ktoré kedysi oddeľovalo severné kontinenty od [[Indická platňa|Indie]] a [[Africká platňa|Afriky]] sa začalo uzatvárať. Do konca treťohôr prebehla i kolízia [[Juhoamerická platňa|Juhoamerickej]] a [[Severoamerická platňa|Severoamerickej platne]]. [[Antarktická platňa]] pokračovala v [[Pohyb kontinentov|drifte]] smerom k dnešnému [[Južný pól|južnému pólu]]. Postupným uzatváraním -  – [[Subdukcia|subdukciou]] Tethysu vzniklo [[Stredozemné more]], [[Čierne more]], [[Kaspické more]] ale aj [[Balaton]], či [[Neziderské jazero]]. Spojenie platní umožnilo migráciu suchozemských druhov zvierat po kontinentálnych mostoch a prienik nových druhov do Európy a Ázie. Zrážka Indie a [[Eurázijská platňa|Eurázie]] znamenala vznik [[Himalájska sústava|Himalájskej sústavy]]. Prebehli tiež mladšie fázy [[Alpínske vrásnenie|alpínskeho vrásnenia]], zanikli morské panvy severne od Álp, výrazná bola [[sopečná činnosť]].
 
Z hľadiska [[Klimatológia|klimatológie]] pokračovalo teplé obdobie z [[Mezozoikum|mezozoika]], ktoré vrcholilo v strednom [[eocén]]e, no neskôr sa ochladilo.
Riadok 66:
== Život v terciéri ==
=== Fauna ===
Charakteristickým predstaviteľom jednoduchého života v treťohorných moriach boli [[numulity]], [[dierkavce]], ktorých vápencové schránky dosahovali veľkosť až 15 {{mm|15|m}}. Tieto veľké dierkavce žili najmä v [[eocén]]e, konkrétne [[lutét]]e a podieľali sa na tvorbe takzvaných [[vápenec|numulitových vápencov]].<ref>{{Knižná referencia|autor=Profesor RNDr [[Jozef Švagrovský]]|názov=''Základy systematickej zoopaleontológie I evertebrata''|mesto=Bratislava|vydavateľstvo=Slovenské pedagogické nakladateľstvo|strana=50|rok=1976}}</ref> Moria boli bohaté aj na [[koraly]] a [[mäkkýše]], najmä [[lastúrniky]] a [[ulitníky]]. Dominantou morí boli [[Ryby (Osteichthyes)|kostnaté ryby]] a [[žralok]]y. Niektoré druhy ako napr. ''karcharodon'' (od starogréckeho slova karcharodus -  – ostrozubý) dosahovali obrovských rozmerov.
 
Na súši nastal veľký rozvoj [[vták]]ov a [[cicavce|cicavcov]], pre ktorých sa vyvinulo vyhynutím [[Dinosaury|dinosaurov]] priaznivejšie prostredie. Ich výhodami bolo najmä to, že sa starali o potomstvo a mali menšie problémy sa vyrovnať so zmenami klímy. Práve treťohory boli prvým obdobím, v ktorom sa začala živá príroda priblížila dnešnému obrazu. V tej dobe totiž jedna z najstarších skupín primitívnych cicavcov umožnila rozvoj dnešným triedam [[hlodavce|hlodavcov]], [[Kopytníky|kopytníkov]] a [[Mäsožravce (cicavce)|šeliem]]. Ich prví predstavitelia sa však od dnešných výrazne líšili.