Masmédium: Rozdiel medzi revíziami

Pridaných 6 738 bajtov ,  pred 5 rokmi
(rev vand)
'''Masmédium''' (obyčajne v množnom čísle; iné názvy: '''masové médium, médium''') je:
* v užšom zmysle[[Masovokomunikačný prostriedok| '''[[masovokomunikačný]] prostriedok''']] (iné názvy '''hromadný oznamovací prostriedok, prostriedok hromadnej komunikácie, prostriedok masovej komunikácie''') – pozri aj [[prostriedok]] a [[masová komunikácia]]
* v širšom zmysle aj príslušné zariadenie, inštitúcia či organizácia.
Masmédiá sú tá časť, skupina médií, ktoré sú špecificky navrhnuté tak, aby zasiahli veľmi veľké obecenstvo (typicky aspoň tak veľké ako celé obyvateľstvo štátu).
 
== Dejiny ==
Pozri aj: [[Žurnalistika]], [[Americká žurnalistika|Americké novinárstvo]]
 
'''Do vynálezu kníhtlače'''
Počas 20.storočia bol nárast masmédií poháňaný technológiami, ktoré umožňovali hromadné duplikovanie materiálov. Technológie fyzickej duplikácie ako tlač, lisovanie platní a kopírovanie filmových pásov umožnili množenie kníh, novín a filmov pre široké publikum pri nízkych nákladoch. Elektronické duplikovanie informácií prvýkrát umožnili rozhlas a televízia.
Masmédia mala ekonomiku lineárnej replikácie: raz vykonaná práca vyniesla zisk z množstva predaných kópií a ako objem predaja stúpal, jednotkové náklady klesali, dvíhajúc tak hranice zisku ešte vyššie. Obrovské majetky boli takto vyprodukované v masmédii. V demokratickej spoločnosti slúžia nezávislé masmédia pri výchove verejnosti (voličskej základne) ohľadom problemov vlády a spoločenských entít. Niekto považuje koncentrované vlastníctvo masmédií za vážnu hrozbu demokracie.
 
Ľudia sa snažili šíriť [[informácie]] ústne dávno pred tým, než vôbec objavili [[Dejiny písma|písmo]], a to na trhoch či križovatkách obchodných ciest. Za prvé náznaky pravekých médií môžeme považovať už potulných rozprávačov príbehov či spevákov [[Epos|eposov]], ktorí vystupovali pred väčším publikom. Vznik písma bol ďalším predpokladom pre budúci rozvoj komunikačných prostriedkov, zrodili sa prvé knihy a neskôr aj predchodcovia dnešných tlačených médií. Už v cisárskej Číne boli vydávané písané palácové správy nazývané Ti - Pao a neskôr v starovekom Ríme vznikol [[roku 59 p.n.l.]] prvý denník s názvom Acta diurna populi Romani (Denné správy rímskeho ľudu), niekedy nazývaný aj Acta Urbis (Mestské správy). Obsah tvorili protokoly zo zasadnutí senátu. Vychádzal nepretržite 389 rokov a je najdlhšie vychádzajúcim denníkom na svete. V [[Stredovek|stredoveku]] sa šírili informácie písané rukou bez pravidelnej periodicity pomocou poslov, ale neskôr sa takéto šírenie informácií medzi mestami stalo pravidelnejším a vznikla pošta.<ref name=":0">TUŠER, A. 2003. ''Ako sa robia noviny''. Bratislava: Sofa, 2007. ISBN 8089033598.</ref>
== Účely ==
 
'''Od Gutenberga až po zrod šestákovej tlače'''
 
Rozhodujúcim medzníkom vo vývoji a šírení informácií bol [[Johann Gutenberg|Gutenbergov]] vynález [[Kníhtlač|kníhtlače]] v roku 1450. Kým najrýchlejší pisár bol schopný denne napísať nanajvýš štyri strany, kníhtlač počet výtlačkov zmnohonásobila. Ani vynález kníhtlače však neviedol ihneď k vzniku [[Noviny|novín]] s masovým nákladom. Popri neperiodických tlačiach vo forme novinového letáku či letákových novín (leták obsahoval jednu informáciu; letákové noviny viac správ) sa začali vydávať predchodcovia periodických tlačí. Boli nimi kalendáre a [[Almanach|almanachy]] – obsahovali zoznam sviatkov, fázy mesiaca, anekdoty, recepty, rady lekára, pikantné historky, predpovede, ilustrované strany a pod. V tomto období začali vznikať aj prvé pamflety obsahujúce cirkevné či politické polemiky, čo viedlo k sprísneniu cenzúry (môžeme hovoriť o počiatkoch cenzúry masmédií). Až v [[17. storočie|17. storočí]] však začali v Európe vznikať prvé periodiká, ktoré môžeme označiť ako noviny - antverpský týždenník Nieuwe
Tijdinghe z roku 1605, londýnske [[WeeklyNews|Weekly
News]] z roku 1622 či francúzske [[LaGazette|La
Gazette]] z roku 1631. V [[18. storočie|18. storočí]] sa okrem európskeho novinárstva začína rozvíjať aj novinárstvo v Amerike. Za prvé americké noviny sa považujú Boston News-Letter z roku 1704. [[Žurnalistika]] zohrala veľkú úlohu nielen vo [[Americká vojna za nezávislosť|vojne za nezávislosť]], ale aj vo [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej farncúzskej revolúcií]]. Skutočne masový charakter však dosiahli médiá až v [[19. storočie|19. storočí]].<ref name=":1">BREČKA, S. 2009. ''Od tamtamov po internet. Bratislava: Eurokódex, 2009. ''ISBN 978-80-89363-29-2.</ref> <ref name=":0" />
 
'''Od druhej polovice 19. storočia až po vznik rozhlasu a televízie'''
 
V roku 1832 bol vynájdený [[telegraf]] a následne na to začali po celom svete vznikať prvé [[Tlačová agentúra|tlačové agentúry]], vďaka ktorým prekonávali informácie vzdialenosti oveľa rýchlejšie a efektívnejšie. V Anglicku to bola agentúra Reuters (1851), v Nemecku Telegraphisches Correspondenz Bureau (1849), V USA NY Associated Press (1848).  Na začiatku 19. storočia bola cena predplatného novín stále veľmi vysoká, a tak sa objavila myšlienka znížiť ceny pomocou príjmov z reklamy. Takto sa podarilo Emilovi Girardinovi znížiť vo Francúzku cenu jeho novín [[La Presse]], ktorý napokon v roku 1870 dosiahol náklad 1 milión výtlačkov. Za prvé skutočne úspešné šestákové noviny sú považované New York Sun z roku 1833 (vydával ich Benjamin H. Day), ktoré prelomili zvyk novinového predplatného a začali sa predávať na ulici. Následne na to vzniklo mnoho obdobných lacných periodík po celom svete a printové médiá sa stávajú skutočne masovými. Okrem ceny však mal vplyv na predajnosť novín aj iný faktor - začali sa v nich objavovať senzácie. Do novín sa za honbou vyšších nákladov dostávajú emócie a palcové titulky, vzniká takzvaná [[žltá žurnalistika]], ktorej zakladateľom je William R. Hearst. Fenoménom 20. storočia boli aj takzvané novinové reťazce. Vydavatelia novín skupovali periodiká a objavujú sa prví tlačoví magnáti. <ref>ŠEFČÁK, Ľ. 1968. Dejiny anglo-amerického novinárstva do roku 1918. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1968. </ref>
 
'''20.
storočie - nástup rozhlasu a televízie'''
 
Pozri aj: [[Rozhlas]], [[Televízia (prenos)|Televízia]]
 
Rozhlas sa začal vyvíjať už na sklonku [[19. storočie|19. storočia]], ale skutočný rozmach dosiahol až v roku 1906 kedy sa v USA podarilo odvysielať prvý krátky program a o 4 roky neskôr dokonca prvý živý prenos. Pravidelné rozhlasové vysielanie sa však naplno rozvinulo až po 1. svetovej vojne - prvou stanicou sa stala v roku 1920 pittsburgská KDKA a už roku 1926 bolo v USA približne 5 miliónov rozhlasových prijímačov. V roku 1930 sa začala sledovať obľúbenosť jednotlivých rozhlasových programov kvôli komerčným účelom. Zisk rozhlasových staníc závisel od počtu poslucháčov a ceny reklamy.
 
Po druhej svetovej vojne sa v USA i v Európe začína do popredia dostávať nové médium - televízia. Rozhlasové stanice už nebojovali konkurenčný boj len medzi sebou, ale museli svoj program i štruktúru prispôsobiť novému hráčovi na mediálnom trhu.
 
Zásluhou mnohých technických vynálezov a vylepšení dosiahla televízia v roku 1931 stav technickej spôsobilosti. Jedným z prvých významných vysielaní bola korunovácia kráľa [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraja VI.]] v roku 1937 v Anglicku na [[BBC]], ktorá mala niekoľko tisíc divákov.  Prvé verejné vysielanie v USA sa uskutočnilo v roku 1939 na otvorení Svetovej výstave v New Yorku na televíznej stanici [[NBC]]. [[2. svetová vojna]] stopla vývoj techniky v mnohých oblastiach vrátane televízie, a tak mohutný rozvoj televízneho priemyslu nastal až po jej skončení. Už v roku 1949 bolo v krajine milión televízorov, 10 miliónov v roku 1951 a 50 miliónov v roku 1959. Vo Veľkej Británii bolo televízne vysielanie obnovené v júni 1946, v ostatných krajinách sveta sa televízne vysielanie začalo rozvíjať po roku 1950.<ref name=":1" />
 
'''21. storočie - vek internetu'''
 
Pozri aj: [[Internet]]
 
Druhá polovica dvadsiateho storočia je obdobím počiatkov internetu, ktorého koncept predpokladá globálne prepojenie. V roku 1970 bola vyvinutá
technológia e-mailov a o dvadsať rokov neskôr prišiel [[Tim Berners-Lee]], s myšlienkou [[WWW|WWW (world wide web)]]. Od roku 2004 vlastní širokopásmové pripojenie k internetu
viac ako polovica amerických domácností a internet sa stáva skutočným
masovokomunikačným prostriedkom. V súčasnej dobe existujú viac než dve miliardy ľudí, ktorí používajú internet. <ref>BHATTACHARYYA, A. 2012. ''History of Mass Media.''[online]. 07.12.2012. Dostupné na internete: http://www.buzzle.com/articles/history-of-mass-media.html. </ref>
== Účely ==
 
Masmédia môžu byť používané pre rôzne účely:
3

úpravy