Masmédium: Rozdiel medzi revíziami

typografia
(typografia)
Pozri aj: [[Žurnalistika]], [[Americká žurnalistika|Americké novinárstvo]]
 
=== '''Do vynálezu kníhtlače''' ===
Ľudia sa snažili šíriť [[informácie]] ústne dávno pred tým, než vôbec objavili [[Dejiny písma|písmo]], a to na trhoch či križovatkách obchodných ciest. Za prvé náznaky pravekých médií môžeme považovať už potulných rozprávačov príbehov či spevákov [[Epos|eposov]], ktorí vystupovali pred väčším publikom. Vznik písma bol ďalším predpokladom pre budúci rozvoj komunikačných prostriedkov, zrodili sa prvé knihy a neskôr aj predchodcovia dnešných tlačených médií. Už v cisárskej Číne boli vydávané písané palácové správy nazývané Ti - Pao a neskôr v starovekom Ríme vznikol [[roku 59 p.n.l.]] prvý denník s názvom Acta diurna populi Romani (Denné správy rímskeho ľudu), niekedy nazývaný aj Acta Urbis (Mestské správy). Obsah tvorili protokoly zo zasadnutí senátu. Vychádzal nepretržite 389 rokov a je najdlhšie vychádzajúcim denníkom na svete. V [[Stredovek|stredoveku]] sa šírili informácie písané rukou bez pravidelnej periodicity pomocou poslov, ale neskôr sa takéto šírenie informácií medzi mestami stalo pravidelnejším a vznikla pošta.<ref name=":0">TUŠER, A. 2003. ''Ako sa robia noviny''. Bratislava: Sofa, 2007. ISBN 8089033598.</ref>
 
=== '''Od Gutenberga až po zrod šestákovej tlače''' ===
Rozhodujúcim medzníkom vo vývoji a šírení informácií bol [[Johann Gutenberg|Gutenbergov]] vynález [[Kníhtlač|kníhtlače]] v roku 1450. Kým najrýchlejší pisár bol schopný denne napísať nanajvýš štyri strany, kníhtlač počet výtlačkov zmnohonásobila. Ani vynález kníhtlače však neviedol ihneď k vzniku [[Noviny|novín]] s masovým nákladom. Popri neperiodických tlačiach vo forme novinového letáku či letákových novín (leták obsahoval jednu informáciu; letákové noviny viac správ) sa začali vydávať predchodcovia periodických tlačí. Boli nimi kalendáre a [[Almanach|almanachy]] – obsahovali zoznam sviatkov, fázy mesiaca, anekdoty, recepty, rady lekára, pikantné historky, predpovede, ilustrované strany a pod. V tomto období začali vznikať aj prvé pamflety obsahujúce cirkevné či politické polemiky, čo viedlo k sprísneniu cenzúry (môžeme hovoriť o počiatkoch cenzúry masmédií). Až v [[17. storočie|17. storočí]] však začali v Európe vznikať prvé periodiká, ktoré môžeme označiť ako noviny - antverpský týždenník Nieuwe Tijdinghe z roku 1605, londýnske [[WeeklyNews|Weekly News]] z roku 1622 či francúzske [[LaGazette|La
Gazette]] z roku 1631. V [[18. storočie|18. storočí]] sa okrem európskeho novinárstva začína rozvíjať aj novinárstvo v Amerike. Za prvé americké noviny sa považujú Boston News-Letter z roku 1704. [[Žurnalistika]] zohrala veľkú úlohu nielen vo [[Americká vojna za nezávislosť|vojne za nezávislosť]], ale aj vo [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej farncúzskejfrancúzskej revolúcií]]. Skutočne masový charakter však dosiahli médiá až v [[19. storočie|19. storočí]].<ref name=":1">BREČKA, S. 2009. ''Od tamtamov po internet. Bratislava: Eurokódex, 2009. ''ISBN 978-80-89363-29-2.</ref> <ref name=":0" />
Tijdinghe z roku 1605, londýnske [[WeeklyNews|Weekly
News]] z roku 1622 či francúzske [[LaGazette|La
Gazette]] z roku 1631. V [[18. storočie|18. storočí]] sa okrem európskeho novinárstva začína rozvíjať aj novinárstvo v Amerike. Za prvé americké noviny sa považujú Boston News-Letter z roku 1704. [[Žurnalistika]] zohrala veľkú úlohu nielen vo [[Americká vojna za nezávislosť|vojne za nezávislosť]], ale aj vo [[Veľká francúzska revolúcia|Veľkej farncúzskej revolúcií]]. Skutočne masový charakter však dosiahli médiá až v [[19. storočie|19. storočí]].<ref name=":1">BREČKA, S. 2009. ''Od tamtamov po internet. Bratislava: Eurokódex, 2009. ''ISBN 978-80-89363-29-2.</ref> <ref name=":0" />
 
=== '''Od druhej polovice 19. storočia až po vznik rozhlasu a televízie''' ===
V roku 1832 bol vynájdený [[telegraf]] a následne na to začali po celom svete vznikať prvé [[Tlačová agentúra|tlačové agentúry]], vďaka ktorým prekonávali informácie vzdialenosti oveľa rýchlejšie a efektívnejšie. V Anglicku to bola agentúra Reuters (1851), v Nemecku Telegraphisches Correspondenz Bureau (1849), V USA NY Associated Press (1848).  Na začiatku 19. storočia bola cena predplatného novín stále veľmi vysoká, a tak sa objavila myšlienka znížiť ceny pomocou príjmov z reklamy. Takto sa podarilo Emilovi Girardinovi znížiť vo Francúzku cenu jeho novín [[La Presse]], ktorý napokon v roku 1870 dosiahol náklad 1 milión výtlačkov. Za prvé skutočne úspešné šestákové noviny sú považované New York Sun z roku 1833 (vydával ich Benjamin H. Day), ktoré prelomili zvyk novinového predplatného a začali sa predávať na ulici. Následne na to vzniklo mnoho obdobných lacných periodík po celom svete a printové médiá sa stávajú skutočne masovými. Okrem ceny však mal vplyv na predajnosť novín aj iný faktor - začali sa v nich objavovať senzácie. Do novín sa za honbou vyšších nákladov dostávajú emócie a palcové titulky, vzniká takzvaná [[žltá žurnalistika]], ktorej zakladateľom je William R. Hearst. Fenoménom 20. storočia boli aj takzvané novinové reťazce. Vydavatelia novín skupovali periodiká a objavujú sa prví tlačoví magnáti. <ref>ŠEFČÁK, Ľ. 1968. Dejiny anglo-amerického novinárstva do roku 1918. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 1968. </ref>
 
=== '''20. storočie - nástup rozhlasu a televízie''''''<nowiki/>''' ===
Pozri aj: [[Rozhlas]], [[Televízia (prenos)|Televízia]]
 
Zásluhou mnohých technických vynálezov a vylepšení dosiahla televízia v roku 1931 stav technickej spôsobilosti. Jedným z prvých významných vysielaní bola korunovácia kráľa [[Juraj VI. (Spojené kráľovstvo)|Juraja VI.]] v roku 1937 v Anglicku na [[BBC]], ktorá mala niekoľko tisíc divákov.  Prvé verejné vysielanie v USA sa uskutočnilo v roku 1939 na otvorení Svetovej výstave v New Yorku na televíznej stanici [[NBC]]. [[2. svetová vojna]] stopla vývoj techniky v mnohých oblastiach vrátane televízie, a tak mohutný rozvoj televízneho priemyslu nastal až po jej skončení. Už v roku 1949 bolo v krajine milión televízorov, 10 miliónov v roku 1951 a 50 miliónov v roku 1959. Vo Veľkej Británii bolo televízne vysielanie obnovené v júni 1946, v ostatných krajinách sveta sa televízne vysielanie začalo rozvíjať po roku 1950.<ref name=":1" />
 
=== '''21. storočie - vek internetu''' ===
Pozri aj: [[Internet]]
 
Druhá polovica dvadsiateho storočia je obdobím počiatkov internetu, ktorého koncept predpokladá globálne prepojenie. V roku 1970 bola vyvinutá
technológia e-mailov a o dvadsať rokov neskôr prišiel [[Tim Berners-Lee]], s myšlienkou [[WWW|WWW (world wide web)]]. Od roku 2004 vlastní širokopásmové pripojenie k internetu viac ako polovica amerických domácností a internet sa stáva skutočným masovokomunikačným prostriedkom. V súčasnej dobe existujú viac než dve miliardy ľudí, ktorí používajú internet. <ref>BHATTACHARYYA, A. 2012. ''History of Mass Media.''[online]. 07.12.2012. Dostupné na internete: http://www.buzzle.com/articles/history-of-mass-media.html. </ref>
viac ako polovica amerických domácností a internet sa stáva skutočným
masovokomunikačným prostriedkom. V súčasnej dobe existujú viac než dve miliardy ľudí, ktorí používajú internet. <ref>BHATTACHARYYA, A. 2012. ''History of Mass Media.''[online]. 07.12.2012. Dostupné na internete: http://www.buzzle.com/articles/history-of-mass-media.html. </ref>
== Účely ==
 
 
== Referencie ==
<references />
 
[[Kategória:Masmédiá| ]]