Včasný stredovek: Rozdiel medzi revíziami
Smazaný obsah Přidaný obsah
d best picture |
|||
Riadok 9:
== Slovensko ==
Rovnako ako v susedných oblastiach, dobu [[Sťahovanie národov|sťahovania národov]] spravidla nezaraďujeme pod obdobie ''včasný stredovek'', svojím celkovým kultúrnym rázom totiž viac upomína na neskoroantické vzory.
Pre Slovensko je podstatné, že najstaršie slovanské pamiatky nám jednoznačne dokazujú prítomnosť Slovanov na našom území už okolo roku [[500]]. Slovania teda prišli na územie Slovenska (pravdepodobne dvoma cestami – spoza [[Karpaty|Karpát]] cez [[Orava|Oravu]] a druhá časť z juhu proti prúdom riek) dávno pred príchodom nomádskych Avarov. Toto najstaršie obdobie nazývame ''včasnoslovanské''. Roku [[567]] sa Avari objavili v [[Karpatská kotlina|Karpatskej kotline]] a na dlhé roky poznačili našich predkoch spolužitie s nomádmi, resp. ich mocenská dominancia na južnom Slovensku. Výnimkou je [[Samo]]va ríša – prvý slovanský (pred) štátny útvar v dejinách. Hovoríme o ''období avarského kaganátu''. Po porážke Avarov [[Karol Veľký|Karolom Veľkým]] okolo roku [[791]] sa Slovania rýchlo osamostatnili spod avarského vplyvu, vytvárali lokálne kniežatstvá, budovali hradiská. V archeológii hovoríme o tzv. ''[[blatnicko-mikulčický horizont|blatnicko-mikulčickom horizonte]]'', v ktorom sa miešajú západné [[frankovia|franské]] predmety (meč z [[Turiec (región)|turčianskej]] [[Blatnica|Blatnice]]) a zdedené avarské vzory (nákončia a kovania opaskov).
Prvá písomná zmienka zo slovenského stredoveku sa viaže k roku [[828]] – je to vysvätenie kostola [[salzburg|salzburským]] [[arcibiskup]]om [[Adalrám]]om na majetku kniežaťa [[Pribina|Pribinu]] v [[Nitrianske kniežatstvo|Nitre]]. Až do roku [[907]], čo je dátum bitiek pri Bratislave, hovoríme o ''[[Veľkomoravská ríša|veľkomoravskom období]]''. Dnes už vieme, že Slovania vtedy nijako nezaostávali za susedmi v západnej či severnej Európe – budovali sa kostoly, hradiská ako správne centrá, objavuje sa feudálny dvorec, známy je význam misie [[Konštantín Filozof|Konštantína-Cyrila]] a [[Svätý Metod|Metoda]], ktorí priniesli slovanskú liturgiu.
| |||