Spojené štáty: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah
d revert
Nahrádzam stránku textom „Koniec. Rozpad. {{NATO}} {{Regióny USA}} {{Administratívne členenie USA}} {{Krajiny G8}} {{OECD}} {{Severná Amerika}} {{WTO}} {{OBSE}}Kategória:Členov...“
Riadok 1:
Koniec. Rozpad.
{{iné významy|USA}}
{{iné významy}}
{{Infobox štát
| Celý názov = Spojené štáty americké
| 2. pád názvu = Spojených štátov
| Vlajka = Flag of the United States.svg
| Znak = Great Seal of the US.png
| Poloha = United States (orthographic projection).svg
| Motto = In God We Trust ([[angličtina|angl.]])<br />(Veríme v Boha)<br />E pluribus unum ([[latinčina|lat.]])<br />(Z mnohých jeden)
| Hymna = [[The Star-Spangled Banner]]
| Dlhý miestny názov = United States of America
| Krátky miestny názov = United States
| Hlavné mesto = [[Washington D.C.]]
| ŠírkaSt = 38
| ŠírkaMin = 53
| ŠírkaSJ = s
| DĺžkaSt = 77
| DĺžkaMin = 2
| DĺžkaVZ = z
| Najväčšie mesto = [[New York (mesto)|New York]]
| Úradné jazyky = žiaden na federálnej úrovni, de facto [[angličtina]]
| Regionálne jazyky = [[angličtina]], [[havajčina]], [[španielčina]], [[samojčina]] a i.
| Štátne zriadenie = [[Federácia|federatívna]] [[prezidentská republika]]
| Funkcie politických predstaviteľov = [[prezident]]<br />[[viceprezident]]
| Politickí predstavitelia = [[Barack Obama]]<br />[[Joseph Biden]]
| Vznik = [[4. júl]] [[1776]]
| Susedia = [[Kanada]], [[Mexiko]]
| Rozloha = 9 631 418
| Poradie rozloha = 3
| Rozloha vody = 469 495
| Percento vody = 4,87
| Odhad počtu obyvateľov = 308 745 538
| Rok odhad počtu obyvateľov = 2010
| Poradie odhad počtu obyvateľov = 3
| Sčítanie počtu obyvateľov = 308 745 538 <ref>[http://2010.census.gov/2010census/data/apportionment-pop-text.php Resident Population Data - 2010 census]</ref>
| Rok sčítanie počtu obyvateľov = 2010
| Hustota obyvateľstva = 32
| Poradie hustota = 178
| HDP =
| Rok HDP = 2010
| Poradie HDP =
| HDP na hlavu = 46 221
| Poradie HDP na hlavu = 3
| HDI =
| Rok HDI =
| Poradie (HDI) =
| Kategória HDI =
| Mena = [[americký dolár]]
| Kód meny = USD
| Časové pásmo =
| UTC posun = -5 až UTC-10
| Letný čas =11
| UTC posun leto =
| Medzinárodný kód = USA / US
| Kód motorových vozidiel = USA
| Internetová doména =.gov.edu.mil.us.um
| Smerové telefónne číslo = 1
| Poznámky = Gramotnosť: 99 % (2003)<ref>[https://www.cia.gov/library/publications/the-world-factbook/geos/us.html]</ref>
}}
'''Spojené štáty''', dlhý tvar '''Spojené štáty americké''' (skratka '''USA'''), ({{V jazyku|eng|United States of America}}, skratka ''USA'') sú federatívny štát v [[Severná Amerika|Severnej Amerike]] rozkladajúci sa od [[Atlantický oceán|Atlantického]] po [[Tichý oceán]] a na niektorých tichomorských ostrovoch (napríklad [[Havaj (štát USA)|Havaj]]).
 
Spojené štáty sa skladajú z 50 štátov, federálneho územia s hlavným mestom a sídlom vlády a [[Kongres USA|Kongresu]] (''[[Federálny dištrikt Kolumbia]]''), a ďalších viac či menej samosprávnych území ([[Portoriko]], [[Severné Mariány]], [[Guam]], [[Americké Panenské ostrovy]], [[Americká Samoa]] a ďalšie).
 
== Dejiny ==
{{hlavný článok|Dejiny USA}}
Po prvýkrát priplávali k brehom Ameriky [[Vikingovia]] už v [[10. storočie|10.]] a [[11. storočie|11. storočí]], ale pre [[Európa|Európu]] bol takzvaný ''Nový svet'' objavený až výpravami [[Krištof Kolumbus|Krištofa Kolumba]] roku [[1492]]. V ďalších storočiach sa [[Severná Amerika]] stala cieľom [[kolonizácia|kolonizačných]] snáh [[Španielsko|Španielska]] ([[Mexiko]], [[Florida]], územie západne od [[Mississippi (rieka)|Mississippi]]), [[Holandsko|Holandska]] (časť východného pobrežia), [[Francúzsko|Francúzska]] ([[Kanada]], povodie Mississippi). Pre históriu budúcich Spojených štátov mala najväčší význam anglická kolonizácia [[Atlantický oceán|atlantického]] pobrežia. Od roku [[1664]] sa [[Spojené kráľovstvo|Británia]] postupne zmocnila holandských a časti francúzskych osád v Severnej Amerike a do roku [[1773]] vytvorila na pobreží [[Trinásť kolónií|13 kolónií]] ([[Massachusetts]], [[New Jersey]], [[New York (štát USA)|New York]], [[Rhode Island]], [[Connecticut]], [[New Hampshire]], [[Pensylvánia]], [[Delaware (štát USA)|Delaware]], [[Virgínia]], [[Maryland]], [[Severná Karolína]], [[Južná Karolína]], [[Georgia (štát USA)|Georgia]]), základ budúcich USA.
 
[[Súbor:Gilbert Stuart Williamstown Portrait of George Washington.jpg|náhľad|vľavo|[[George Washington]], prvý prezident USA [[1789]]–[[1797|97]], nazývaný aj ''Father of his Country'', čo voľne preložené znamená ''otec národa''.]]
Zásahy materskej krajiny do pomerov v kolóniách vyvolali protibritskú opozíciu, ktorá vyvrcholila roku [[1775]] vypuknutím otvorenej vojny medzi kolóniami a Veľkou Britániou. Roku [[1776]] vydal [[druhý Kontinentálny kongres]] ''[[Vyhlásenie nezávislosti|Deklaráciu nezávislosti]]'', ktorá vyhlasovala vznik Spojených štátov amerických. Podľa [[Články Konfederácie|Konfederačných článkov]] z roku [[1781]] si každý zo štátov únie zachoval samostatnú vnútornú a ekonomickú politiku. Vojna za nezávislosť sa skončila v roku [[1783]] britským uznaním nového štátu. Roku [[1787]] bol [[Konfederácia|konfederatívny]] charakter USA nahradený systémom [[Federácia|federatívnym]]. Nová [[Ústava Spojených štátov|ústava]] bola prijatá po necelých štyroch mesiacoch rokovaní 17. septembra [[1787]]. Od konca [[18. storočie|18. storočia]] sa potom začala územná expanzia USA smerom na západ a na juh. Postupne boli do únie prijaté ďalšie štáty: [[Vermont]] ([[1791]]), [[Kentucky]] ([[1792]]), [[Tennessee]] ([[1796]]), [[Ohio]] ([[1803]]). V roku [[1803]] bola od [[Francúzsko|Francúzska]] odkúpená [[Louisiana]] (jej časť bola prijatá do únie ako rovnomenný štát roku [[1812]]). Snaha pripojiť aj [[Kanada|Kanadu]] sa skončila neúspešne [[Vojna roku 1812|vojnou]] s Veľkou Britániou v rokoch [[1812]]&nbsp;–&nbsp;[[1814]]. Z jednotlivých teritórií boli postupne vytvárané štáty: [[Indiana]] ([[1816]]), [[Mississippi (štát USA)|Mississippi]] ([[1817]]), [[Illinois]] ([[1818]]), [[Alabama]] ([[1819]]), [[Maine]] ([[1820]]), [[Missouri (štát USA)|Missouri]] ([[1821]]). V roku [[1819]] získalo USA od Španielska [[Florida|Floridu]] (štát od [[1845]]) a v roku 1845 bol [[anexia|anektovaný]] [[Texas]] a po americko-mexickej vojne z rokov [[1846]]&nbsp;–&nbsp;[[1848]] [[Kalifornia]] (štát od [[1850]]) a ďalšie územia. Do začiatku 60. rokov boli do únie prijaté ďalšie štáty: [[Arkansas]] ([[1836]]), [[Michigan]] ([[1837]]), [[Iowa]] ([[1846]]), [[Wisconsin (štát)|Wisconsin]] ([[1848]]), [[Minnesota]] ([[1858]]), [[Oregon]] ([[1859]]).
 
Rozpory medzi otrokárskym Juhom a slobodným Severom viedli v rokoch [[1860]]&nbsp;–&nbsp;[[1861]] k secesii (odtrhnutiu) 11 južných štátov ([[Južná Karolína]], [[Mississippi (štát USA)|Mississippi]], [[Florida]], [[Alabama]], [[Georgia (štát USA)|Georgia]], [[Louisiana]], [[Texas]], [[Virgínia]], [[Arkansas]], [[Severná Karolína]], [[Tennessee]]), ktoré vyhlásili [[Konfederované štáty americké]], a následne občiansku vojnu. Vojna medzi Juhom (Konfederáciou) a Severom (Úniou) trvala do roku [[1865]] a skončila víťazstvom Severu. Mohutný hospodársky rozvoj po skončení vojny bol sprevádzaný ďalšou expanziou na západ. Do [[1. svetová vojna|1. svetovej vojny]] tu vzniklo 15 ďalších štátov: [[Kansas (štát USA)|Kansas]] ([[1861]]), [[Západná Virgínia]] ([[1863]]), [[Nevada (štát USA)|Nevada]] ([[1864]]), [[Nebraska]] ([[1867]]), [[Colorado (štát USA)|Colorado]] ([[1876]]), [[Severná Dakota]], [[Južná Dakota]], [[Montana (USA)|Montana]], [[Washington (štát)|Washington]] ([[1889]]), [[Idaho]], [[Wyoming]] ([[1890]]), [[Utah]] ([[1896]]), [[Oklahoma]] ([[1907]]), [[Arizona]], [[Nové Mexiko]] ([[1912]]). V roku [[1867]] odkúpila americká vláda od [[Rusko|Ruska]] [[Aljaška|Aljašku]] a od 80. rokov [[19. storočia]] potom USA expandovali aj mimo vlastnej americkej pevniny do [[Karibik|karibskej oblasti]] a do [[Tichý oceán|Tichomoria]] ([[protektorát]] nad [[Portoriko]]m a [[Kuba|Kubou]], ostrov [[Guam]], [[Filipíny]], anexia [[Havajské ostrovy|Havajských ostrovov]] roku [[1898]], rozdelenie súostroví [[Samoa (súostrovie)|Samoa]] s [[Nemecko]]m roku [[1899]], Prieplavové pásmo v [[Panama (štát)|Paname]] atď.).
 
Americká účasť v obidvoch svetových vojnách na strane spojencov významne prispela k ich víťazstvu. Po [[2. svetová vojna|2. svetovej vojne]] bolo USA zverené do správy správcovské územie [[OSN]] v Tichom oceáne a väčšina z novo konštituovaných štátov sa neskôr stala voľne pridruženými štátmi USA ([[Marshallove ostrovy]], [[Severné Mariány]], [[Mikronézia (štát)|Mikronézia]] atď.). Roku [[1959]] boli vytvorené dva doteraz posledné štáty únie&nbsp;–&nbsp;[[Aljaška]] a [[Havaj (štát USA)|Havaj]]. Za 2. svetovej vojny, ktorá priamo nezasiahla územie USA (okrem Havajských ostrovov), sa priemyslová výroba zdvojnásobila a USA sa stali hospodársky najsilnejším štátom sveta a popri [[ZSSR]] rozhodujúcou vojenskou veľmocou. Rolu vedúcej svetovej veľmoci ešte zvýraznil pád komunistických režimov vo východnej Európe po roku [[1989]] a následný rozpad ZSSR.
 
== Demografia ==
{{hlavný článok|Demografia USA}}
[[Súbor:Image-Census-2000-Data-Top-US-Ancestries-by-County fr FR.png|thumb|Osídlenie USA jednotlivými národnosťami]]
Demografia Spojených štátov je pomerne pestrá, keďže územie štátu bolo osídlené prevažne [[imigrant]]mi, ktorí do USA prišli z celého sveta. Nakoľko [[Kolonializmus|kolonizačných]] vĺn malo rôzne zloženie v závislosti na krajine pôvodu.
 
Ľudia sem prichádzali za lepším životom, utekali pred chudobou a pred náboženským utlačovaním. V Spojených štátoch potom našli [[Sloboda|slobodu]] a mohli začať nový život. K imigrácii taktiež prispeli [[Zlatá horúčka|zlaté horúčky]] a vidina rýchleho zbohatnutia. V predchádzajúcich storočia sa do USA sťahovali hlavne [[Európania]], dnes sú to [[Ázijčania]] a imigranti z [[Latinská Amerika|Latinskej Ameriky]]. V roku [[2006]] prekročil počet obyvateľov Spojených štátov 300 miliónov.
 
== Geografia ==
{{hlavný článok|Geografia USA}}
 
[[Súbor:Us-map.png|right|thumb|Mapa USA]]
 
=== Poloha ===
Spojené štáty americké ležia v Severnej Amerike. Ich brehy obmýva z východu Atlantický oceán a zo západu Tichý oceán. Štát Aljaška leží v severnej časti kontinentu a je zo severu obmývaný Severným ľadovým oceánom. Aljašku oddeľuje od Euroázijského kontinentu [[Beringov prieliv]]. Medzi najznámejšie polostrovy patrí [[Florida]] na juhu USA, ktorý oddeľuje [[Mexický záliv]] od Atlantického oceánu. Zo severu majú USA spoločnú hranicu s [[Kanada|Kanadou]] a na juhu s [[Mexiko]]m. [[Floridský prieliv]] oddeľuje USA od ostrovného štátu [[Bahamy]] a od [[Kuba|Kuby]].
 
=== Dôležité mestá ===
[[Súbor:NYC-Skyline-1.jpg|náhľad|vpravo|New York]]
[[Súbor:Lightmatter la at night 001.jpg|náhľad|vpravo|Los Angeles, Kalifornia]]
[[Súbor:Chicago-Illinois-USA-skyline-day.jpg|náhľad|vpravo|Chicago, Illinois]]
 
V tomto zozname sa nachádza 20 najväčších miest v Spojených štátoch podľa počtu obyvateľov (na základe údajov zo [[United States 2005 Census|sčítania obyvateľstva v roku 2005]]). Všetky čísla počítajú len ľudí žijúcich priamo v meste, nepočítajú populáciu v metropolitnom okolí (hoci aj tak zostáva poradie prvých troch miest zachované).
# [[New York (mesto)|New York]], [[New York (štát USA)|štát New York]]&nbsp;–&nbsp;8 391 881
# [[Los Angeles]], [[Kalifornia]]&nbsp;–&nbsp;3 849 378
# [[Chicago]], [[Illinois]]&nbsp;–&nbsp;2 695 598
# [[Houston]], [[Texas]]&nbsp;–&nbsp;2 208 180
# [[Philadelphia]], [[Pensylvánia]]&nbsp;–&nbsp;1 449 634
# [[Phoenix (Arizona)|Phoenix]], [[Arizona]]&nbsp;–&nbsp;1 461 045
# [[San Diego (Kalifornia)|San Diego]], [[Kalifornia]]&nbsp;–&nbsp;1 356 428
# [[San Antonio (Texas)|San Antonio]], [[Texas]]&nbsp;–&nbsp;1 327 408
# [[Dallas]], [[Texas]]&nbsp;–&nbsp;1 299 543
# [[San José (Kalifornia)|San Jose]], [[Kalifornia]]&nbsp;–&nbsp;974 315
# [[San Francisco]], [[Kalifornia]]&nbsp;–&nbsp;805 235
# [[Austin (Texas)|Austin]], [[Texas]]&nbsp;–&nbsp;797 390
# [[Indianapolis]], [[Indiana]]&nbsp;–&nbsp;795 458
# [[Columbus (Ohio)|Columbus]], [[Ohio]]&nbsp;–&nbsp;787 470
# [[Jacksonville (Florida)|Jacksonville]], [[Florida]]&nbsp;–&nbsp;782 623
# [[Baltimore (Maryland)|Baltimore]], [[Maryland]]&nbsp;–&nbsp;752 345
# [[Fort Worth]], [[Texas]]&nbsp;–&nbsp;741 206
# [[Detroit]], [[Michigan]]&nbsp;–&nbsp;713 777
# [[Louisville (Kentucky)|Louisville]], [[Kentucky]]&nbsp;–&nbsp;708 604
# [[Memphis (Tennessee)|Memphis]], [[Tennessee]]&nbsp;–&nbsp;682 102
 
== Administratívne členenie ==
{{Hlavný článok|Administratívne členenie Spojených štátov}}
Samotné Spojené štáty sa skladajú z:
* 50 [[štát USA|štátov]] (state/pl. states)
* jedného federálneho dištriktu ([[Dištrikt Kolumbia]], v ktorom leží federálne hlavné mesto [[Washington D.C.|Washington]], spadá priamo pod jurisdikciu Kongresu, nespadá pod žiadny štát a oficiálne nie je štátom, aj keď býva medzi štáty často zaraďovaný)
* [[indiánska rezervácia|indiánskych rezervácií]] (postavenie sporné) a
* atolu [[Palmyra (atol)|Palmyra]]
Sekundárne k USA patria aj ostatné ostrovné územia.
 
== Hospodárstvo ==
{{hlavný článok|Hospodárstvo USA}}
Za menej ako 400 rokov sa Spojené štáty americké zmenili z divočiny obývanej Indiánmi na najmocnejšiu priemyselnú krajinu sveta. Dnes sú hospodársky najrozvinutejším štátom na Zemi. Vyrábajú štvrtinu hospodárskej produkcie sveta. Spojené štáty vynakladajú veľa peňazí na výskum nových spôsobov výroby a nových výrobkov. Po osamostatnení sa najrýchlejšie rozvíjal textilný a potravinársky priemysel. Postavenie transkontinentálnej železnice a dostatok nerastných surovín podnietili rozmach strojárskeho, oceliarskeho priemyslu a výroby elektrickej energie. V 20. storočí svetové vojny neoslabili hospodárstvo USA, ale boli zdrojom rozmachu (výroba zbraní, potravín). USA posilnili svoj hospodársky a politický rast.
 
== Doprava ==
=== Železničná doprava ===
Dĺžka železničných tratí v súčasnosti je o tretinu kratšia ako v roku [[1930]]. Železnice zabezpečujú najmä prepravu surovín a potravín. Pri preprave osôb sa presadzujú najmä v prímestských oblastiach.
 
Na základe súhlasu v referende z novembra [[2008]] bude v [[Kalifornia|Kalifornii]] vybudovaná prvá [[Vysokorýchlostná železnica|vysokorýchlostná železničná sieť]] v Severnej Amerike.
 
=== Cestná doprava ===
Cestná doprava využíva najrozsiahlejšiu cestnú sieť na svete. Počet osobných áut presahuje 140 miliónov.
 
=== Vodná doprava ===
Väčšina riečnych vodných ciest je vo východnej časti krajiny. Najvýznamnejšie sú na [[Mississippi (rieka)|Mississippi]] a [[Veľké kanadské jazerá]]. Námorná doprava sa sústreďuje do východných a južných pobrežných oblastí. Najväčší obrat tovaru má prístav [[South Lousiana]].
 
=== Letecká doprava ===
Letecká doprava má prvoradý význam v preprave osôb. V prepočte na osobokilometre značne prekoná všetky ostatné druhy dopravy. Najväčšie letiská USA aj sveta podľa počtu prepravovaných osôb sú v [[Chicago|Chicagu]], [[Atlanta|Atlante]], [[Dallas]]e a [[Los Angeles]].
 
== Cestovný ruch ==
Medzi najvýznamnejšie centrá cestovného ruchu patria veľkomestá (New York, Los Angeles, Las Vegas atď.), na juhu krajiny Florida, na strednom západe [[Skalnaté vrchy]] a na západe Kalifornia. Množstvo turistov navštevuje národné parky, ale aj mnohé atrakcie ako napr. [[Disneyland]], [[Hollywood]] atď.
 
== Rastlinstvo, živočíšstvo a ochrana prírody ==
Zmiešané a listnaté lesy mierneho pásma pôvodne pokrývali oveľa väčšiu rozlohu v oblasti [[Veľké kanadské jazerá|Veľkých kanadských jazier]], Pobrežnej nížiny a [[Apalačské vrchy|Apalačských vrchov]]. Územia v minulosti odlesnené prvými kolonistami sú dnes opäť zalesňované, pretože ich využívanie na poľnohospodárstvo je ekonomicky nevýhodné.
 
Centrálnu časť tvoria stepi, nazývané tiež prérie, ktoré pokrývajú oblasť Centrálnych rovín a Veľkých prérií a vďaka černozemiam sú intenzívne využívané na poľnohospodárstvo.
 
Tropické dažďové lesy pokrývajú oblasti polostrova Florida (NP Everglades), pobrežie Mexického zálivu. Výrazný nedostatok zrážok má juhozápadná časť USA (štáty Kalifornia, Nevada, Arizona, Nové Mexiko, Texas), kde sa vytvorili púšte, napr. [[Mohavská púšť]] a [[Sonorská púšť]].
 
Najpozoruhodnejšie prírodné krásy USA sú chránené ako národné parky. Je ich viac ako 350. [[Yellowstonský národný park]] bol vyhlásený v roku [[1872]] ako prvý a nachádzajú sa v ňom dobré podmienky pre život bizónov, losov, grizlyov a jeleňov. K najvyšším stromom na Zemi patria sekvoje v NP Sequoia a v [[Yosemitský národný park|Yosemitskom národnom parku]]. [[Mammothské jaskyne]], ktoré sú najdlhším jaskynným systémom na svete ({{km|560|m}}), [[Kodiak (ostrov)|ostrov Kodiak]], podľa ktorého sa nazýva aj medveď tu žijúci.
 
== Kultúra ==
[[Súbor:Motherhood and apple pie.jpg|right|thumb|Symboly americkej kultúry: jablkový koláč, bejzbal a americká zástava]]
Vplyv americkej kultúry je badateľný na celom svete. Rýchle občerstvenie ako napr. hamburgery, párky v rožku, nealkoholické nápoje, ako aj postavy z filmov a televíznych programov poznajú diváci od Berlína až po Peking. Táto prezentácia Ameriky je miliardovým obchodom a má dôležité miesto v ekonomike spojených štátov amerických. Tomuto javu sa hovorí [[amerikanizácia]] a je jednou z príčin [[Antiamerikanizmus|antiamerikanizmu]].
 
Podľa známej [[Inglehartova mapa|Inglehartovej mapy]] patrí Amerika spolu s inými anglicky hovoriacimi krajinami k skupine vyznávajúcej hodnoty sebavyjadrenia (oproti hodnotám prežitia) v kombinácii s miernymi [[Tradicionalizmus|tradičnými hodnotami]] (oproti
[[Sekularizmus|sekulárno]]-[[Racionalizmus|racionálnym]] hodnotám). Pre porovnanie, [[Slovensko]] a celá [[východná Európa]] sa
vzhľadom na nižšie príjmy sústredí viac na hodnoty prežitia a vzhľadom
na komunistickú minulosť a odlišnú rolu náboženstva v spoločnosti viac
na sekulárno-racionálne hodnoty.<ref>{{cite book
| title = Amerika proti svetu, v čom je iná a prečo ju nemajú radi
| first = Andrew
| last = Kohut
| coauthors = Bruce Strokes
| year = 2006
| pages = s. 74
}}</ref>
 
Sociologické výskumy ukazujú, že Američania sú veľmi nábožní a v určitom zmysle nábožensky neznášanliví (na rozdiel od Európanov),<ref>{{cite book
| title = Amerika proti svetu, v čom je iná a prečo ju nemajú radi
| first = Andrew
| last = Kohut
| coauthors = Bruce Strokes
| year = 2006
| pages = s. 109
}}</ref> uprednostňujú osobnú [[Sloboda|slobodu]] a osobnú zodpovednosť pred [[sociálne istoty|sociálnymi istotami]] (na rozdiel od obyvateľov východnej Európy)<ref>{{cite book
| title = Amerika proti svetu, v čom je iná a prečo ju nemajú radi
| first = Andrew
| last = Kohut
| coauthors = Bruce Strokes
| year = 2006
| pages = s. 66
}}</ref> a sú veľmi hrdí na svoju vlasť (v porovnaní s európskymi národmi).<ref>{{cite book
| title = Amerika proti svetu, v čom je iná a prečo ju nemajú radi
| first = Andrew
| last = Kohut
| coauthors = Bruce Strokes
| year = 2006
| pages = s. 58
}}</ref> Za pozitívne vlastnosti Američanov sa podľa prieskumov vo svete považuje pracovitosť a vynachádzavosť, za negatívne chamtivosť a násilnosť. Američania súhlasia so všetkými menovanými vlastnosťami okrem násilnosti.<ref>{{cite book
| title = Amerika proti svetu, v čom je iná a prečo ju nemajú radi
| first = Andrew
| last = Kohut
| coauthors = Bruce Strokes
| year = 2006
| pages = s. 46
}}</ref>
 
V niektorých oblastiach sa však Američania prekvapujúco zhodnú so zvyškom sveta. Hodnoty demokracie a [[Trhová ekonomika|trhového hospodárstva]] sú dnes univerzálne.<ref>{{cite book
| title = Amerika proti svetu, v čom je iná a prečo ju nemajú radi
| first = Andrew
| last = Kohut
| coauthors = Bruce Strokes
| year = 2006
| pages = s. 129
}}</ref> [[Občianska spoločnosť (moderný význam)|Občiansky aktivizmus]] je v Spojených štátoch síce veľmi uznávaný, ale rozsahom porovnateľný s Európou.<ref>{{cite book
| title = Amerika proti svetu, v čom je iná a prečo ju nemajú radi
| first = Andrew
| last = Kohut
| coauthors = Bruce Strokes
| year = 2006
| pages = s. 131
}}</ref>
 
{|class="wikitable sortable" style="text-align:right"
|+ align=bottom | '''Hlavné náboženstvá v USA'''<ref>{{cite web
| url = http://www.gc.cuny.edu/faculty/research_briefs/aris/key_findings.htm
| title = American Religious Identification Survey
| accessdate = 2008-04-07
| publisher = The Graduate Center of the City University of New York
| author = Kosmin, Mayer & Keysar
}}</ref>
! !! [[1990]]<br />% dospelých<br />!! [[2001]]<br />% dospelých<br />!! Zmena<br />popularity<br />v %<br />!!Zmena<br />členstva<br />v %<br />
|-
 
!align=left |[[Kresťanstvo|Celkom kresťanov]]
! 88.4%|| 81.1%|| -7.3%|| +5.3%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| [[Katolíci]]
| 26.8%|| 25.9%|| -0.9%|| +10.6%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| [[baptizmus|Baptisti]]
| 19.8%|| 17.2%|| -2.6%|| -0.4%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| [[metodizmus|Metodisti]]
| 8.3%|| 7.2%|| -1.1%|| -0.2%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| Kresťania&nbsp;–&nbsp;bez príslušnosti k cirkvi
| 4.7%|| 7.2%|| +2.5%|| +75.3%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| [[Luteráni]]
| 5.3%|| 4.9%|| -0.4%|| +5.2%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| [[Presbyteriáni]]
| 2.9%|| 2.8%|| -0.1%|| +12.3%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| [[Protestanti]]&nbsp;–&nbsp;bez príslušnosti k cirkvi
| 10.0%|| 2.4%|| -7.7%|| -73.0%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| [[Charizmatické hnutie]]
| 1.9%|| 2.2%|| +0.4%|| +38.1%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| [[anglikánstvo|Anglikáni]]
| 1.8% || 1.8%|| --|| +13.4%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| [[Mormoni]]
| 1.5%|| 1.4%|| -0.1%|| +12.1%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| [[Churches of Christ]]
| 1.0%|| 1.3%|| +0.3%|| +46.6%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| Bez príslušnosti k cirkvi
| 0.1%|| 1.3%|| +1.2%||+1,176.4%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| [[United Church of Christ]]
| 0.3%|| 0.7%|| +0.4%|| +130.1%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| [[Svedkovia Jehovovi]]
| 0.8%|| 0.7%|| -0.1%|| -3.6%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| [[Assemblies of God]]
| 0.4%|| 0.6%|| +0.2%|| +67.6%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| [[Evanjelici]]
| 0.1%|| 0.5%|| +0.4%|| +326.4%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| [[Church of God]]
| 0.3%|| 0.5%|| +0.2%|| +77.8%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| [[Adventisti siedmeho dňa]]
| 0.4%|| 0.4%|| --|| +8.4%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| [[Pravoslávna cirkev]]
| 0.3%|| 0.3%|| --|| +28.5%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| Ostatní kresťania (menej než 0.3% každé)
| 1.6%|| 1.9%|| +0.3%|| +40.2%
|-
!align=left|Celkom nekresťanské náboženstvá
! 3.5% || 5.2% || +1.7%||+69.1%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| [[Židia]]
| 1.8%|| 1.4%|| -0.4%||-8.1%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| [[Moslimovia]]
| 0.3%|| 0.6%|| +0.3%||+109.5%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| [[budhizmus|Budhisti]]
| 0.2%|| 0.5%|| +0.3%||+169.8%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| [[Hinduizmus|Hinduisti]]
| 0.1%||0.4%||+0.3%||+237.4%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| [[Unitarian Universalist]]
| 0.3%||0.3%|| --||+25.3%
|-
|align=left style="text-indent:15px"| Ostatní (menej než 0.07% každý)
| 0.6%||0.7%|| +0.1%||+25.4%
|---
!align=left |Bez vierovyznania/[[ateizmus|Ateisti]]/[[Agnosticizmus|Agnostici]]
! 8.4%|| 15.0%|| +6.6%|| +105.7%
|---
|}
 
== Referencie ==
{{Referencie}}
 
== Iné projekty ==
{{Projekt|q=Spojené štáty|commonscat=United States}}
 
== Externé odkazy ==
* [http://www.whitehouse.gov/ Oficiálna stránka Bieleho Domu] {{eng icon}}
* [http://web.archive.org/web/20030917170401/www.geodesy.gov.sk/sgn/staty/USA1.htm Oficiálne názvy jednotlivých štátov USA a ich hl. miest] {{slk icon}}
* {{cite book
| title = Amerika proti svetu, v čom je iná a prečo ju nemajú radi
| first = Andrew
| last = Kohut
| coauthors = Bruce Strokes
| others = preklad Zora Bútorová
| year = 2006
| publisher = SLOVART
| place = Bratislava
| isbn = 80-8085-103-4
}}
 
{{NATO}}
Řádek 346 ⟶ 8:
{{Severná Amerika}}
{{WTO}}
{{OBSE}}[[Kategória:Členovia NATO]]
{{APEC}}
 
[[Kategória:Členovia NATO]]
[[Kategória:Členovia OSN]]
[[Kategória:Štáty v Severnej Amerike]]
[[Kategória:Spojené štáty americké| ]]
 
{{Link FA|af}}
{{Link FA|an}}
{{Link FA|ar}}
{{Link FA|ceb}}
{{Link FA|eo}}
{{Link FA|es}}
{{Link FA|eu}}
{{Link FA|fa}}
{{Link FA|fo}}
{{Link FA|lv}}
{{Link FA|ml}}
{{Link FA|pt}}
{{Link FA|sl}}
{{Link FA|sq}}
{{Link FA|vi}}
{{Link GA|ca}}
{{Link GA|da}}
{{Link GA|en}}
{{Link GA|lt}}